Nachádzate sa tu

Čo sa doma deje?

Čo sa doma deje?

Rodina má podmienky na to aby ochránila deti. Ľudské práva, teda aj práva detí sa týkajú súkromného života rodiny a života doma. Násilie voči deťom rodičmi a inými členmi rodiny obsahuje fyzické, sexuálne a psychologické násilie.

Podobne ako iné deti, aj ty pravdepodobne chceš, aby násilie prestalo, ale nevieš celkom presne, ako to urobiť. Je dôležité si zapamätať, že:

Na domácom násilí nenesieš žiadnu vinu a taktiež nenesieš zodpovednosť za to, aby prestalo. Máš právo žiť v bezpečí.

Niekedy sa ti môže zdať, že nič nemôže zastaviť násilie. Možno si myslíš, že jediným riešením je utiecť z domu. Riešení je však viac. Môžeš urobiť niekoľko vecí a niekto ti iste pomôže. Na tejto stránke nájdeš niekoľko tipov.

Možno nevieš pomenovať, čo sa deje u vás doma. Niekedy máš možno pocit, že vaša rodina nie je šťastná a je u vás málo pokoja.

Každá rodina je iná. Je normálne, že rodičia sa niekedy hádajú. Je normálne, že občas rodičia kričia na deti, alebo deti na rodičov. V každej rodine dochádza hádkam a roztržkám. Niekedy je však hádok veľa, rodičia často kričia, možno sa aj bijú. A to ťa môže znepokojovať.

Doma je miesto, kde sa máš cítiť dobre, pokojne a bezpečne. Nikto – otec, mama, brat, sestra - by nemal ubližovať niekomu inému. Nikto z tvojej rodiny by  ti nemal ubližovať.

Ak sa doma necítiš bezpečne, ak sa bojíš, že jeden rodič ublíži druhému alebo  tebe, niečo nie je pravdepodobne v poriadku.

Medzi bežnými hádkami v rodine a násilím je rozdiel. Násilie má rôzne podoby. Na týchto stránkach budeme hovoriť o tom čo sa stáva v rodinách často – otec je násilný k mame alebo deťom. Alebo je násilný k mame a deti to vidia.

Môžeš si prečítať príbehy ďalších detí a mladých ľudí, ktorí zažili podobné situácie a zistiť, ako sa cítili a čo im pomohlo. Táto časť webovej stránky ti dá informácie aj o tom, ako môže násilie pôsobiť na teba a na iné deti.

Je dôležité si zapamätať, že nie si sám / sama - niečo podobné prežíva mnoho iných detí.

Za to, čo sa u vás deje, nemôžeš. Máš právo žiť v bezpečí, a ak niečo nie je v poriadku, máš právo získať pomoc.

Čo je príčinou násilia?

K násiliu v rodine dochádza najčastejšie medzi dospelým mužom a ženou, a vo väčšine prípadov muž týra ženu. Prečo je to tak? Na to je viac dôvodov.

Ako to bolo?

V dejinách mali ženy veľmi málo práv: nemohli nič vlastniť, nemohli sa rozviesť, mohli pracovať iba v určitých povolaniach,  za rovnakú prácu dostávali oveľa menej peňazí než muži. Podľa tradície žena pracovala doma. Varila, prala a starala sa o deti, zatiaľ čo muž pracoval a zarábal peniaze. Muži mali zo zákona právo biť ich manželky; vo Veľkej Británii  existoval pred 150 – timi rokmi zákon, podľa ktorého mohol muž zbiť svoju manželku palicou, ktorá nebola hrubšia ako jeho palec. Muži určovali pravidlá, ktoré museli ženy a deti dodržiavať. Muž mal právo biť ženu aj deti keď sa mu zdalo, že si to zaslúžia.

Ako je to dnes?

V minulom storočí si ženy vybojovali mnoho práv – napríklad právo voliť, právo študovať a pracovať. Mnoho žien dnes pracuje a mnoho mužov sa dnes podieľa na starostlivosti o deti a o domácnosť. Na rozdiel od histórie v súčasnosti je trestné biť ženu, alebo deti. Ženy a muži majú mať rovnaké práva, nie vždy to naozaj platí. No mnoho ľudí si ešte aj dnes myslí, že muži sú silnejší a schopnejší ako ženy a preto je v poriadku, keď sú násilní voči ženám – v poriadku to však určite nie je! Muži aj ženy sa dnes pokúšajú zmeniť tento spôsob myslenia, aby už nedochádzalo k násiliu voči ženám. Každý štát a vláda majú povinnosť aktívne bojovať proti násiliu na ženách, napríklad v Dánsku v rámci plánu na odstránenie násilia voči ženám ministerka pre rovnosť pohlaví a minister spravodlivosti vyhlásili, že „ nie každý používa násilie na riešenie sporov. Je však očividné, že násilie voči ženám sa dopúšťajú v prvom rade muži. Násilie mužov voči ženám je možné chápať ako prejav zásadnej nerovnosti medzi dvoma pohlaviami – problém rovnosti pohlaví“. Španielska vláda  hovorí, že násilie voči ženám je prejav spoločenského poriadku založeného na nerovnosti vytvorenej pridelením odlišných rolí mužom a ženám  na základe ich pohlavia, ktorá udeľuje mužskému pohlaviu rozdielne, vyššie uznanie. Takéto násilie, ktoré je prejavom nerovnosti pohlaví, predstavuje spôsob konania, ku ktorému sa uchyľujú mnohí muži, aby ovládli ženy a zachovali si svoje výsady v rámci rodiny, čo má hrozné následky na pre ženy.

Život bez násilia je základné ľudské právo!

Žiadne výhovorky

Pre násilie neexistuje ospravedlnenie a žiadna výhovorka neplatí. Všetky typy násilia sú zlé. Ten/tá čo zažíva násilie nie je nikdy na vine. Ani deti a mladí ľudia nemôžu za to, ako sa správa otec, alebo mamin partner k mame. Nie je to tvoja chyba – ani vtedy, keď je hádka o tebe!

Ten kto sa správa násilne chce mať moc a kontrolu. Násilník sa cíti silný a mocný, keď ubližuje, keď vyvoláva strach. Doma, v rodine sú si ľudia blízky, práve preto, je pre toho kto chce mať kontrolu  a moc dôležité uplatniť ju voči žene alebo deťom. Násilník predpokladá, vie, že žena aj deti sa budú hanbiť a najmä báť sa o tom niekomu povedať. Nikto sa do toho nemieša, aspoň tak je to u nás aj inde rozšírený zvyk.

Ak je niekto násilný nie je to preto, že  je  opitý, alebo pod vplyvom inej drogy. Muži sa násilia dopúšťajú  aj vtedy, keď sú triezvi a nie sú pod vplyvom žiadnej drogy. Alkohol a drogy môžu násilie zhoršiť, ale nemôžu ho spôsobiť.

Niektorí násilníci sa vyhovárajú na to, že sa nahnevali, pretože nemajú peniaze alebo stratili zamestnanie. Mnoho násilníkov ospravedlňuje svoje správanie tým, že ich manželky, priateľky, deti niečím vyprovokovali, alebo si trest zaslúžili. Sú to výhovorky. Nikto si nezaslúži násilie.

Budem sa aj ja správať násilne? Mnoho detí a mladých ľudí, ktorí zažívajú v rodine násilie, sa obáva, že sa budú násilne správať k svojim blízkym – partnerke/partnerovi, deťom. Môžu sa báť, že sa k nim bude niekto násilne správať, že budú zažívať to čo zažívajú vo svojej rodine.

Nemusí to tak byť! Záleží iba na tebe, kým chceš byť a ako sa chceš správať. Keď sa porozprávaš s niekym, komu dôveruješ o tom, čo sa deje, čoho sa bojíš, čo prežívaš môže ti to pomôcť. Je normálne cítiť hnev, rozčúlenie, zlosť.  Záleží však na tom, ako hnev prejavíš. Môžeš sa ho naučiť vyjadrovať spôsobom, ktorý neublíži iným ani tebe.