Nachádzate sa tu

Ako sa deti cítia

Deti môžu prežívať násilie veľmi rôzne. Zjednodušene by sa dalo povedať, že sú buď zaplavené množstvom emócií, ktorým ani sami nemusia rozumieť, alebo sa naučia neprejavovať žiadne pocity. Keďže násilie je väčšinou dlhodobou skúsenosťou, prežívanie detí sa môže meniť v závislosti od veku dieťaťa a charakteru násilnej situácie. Niektoré deti nemusia rozumieť tomu, že násilné správanie nie je v poriadku, že je neprijateľné a nikto nemá právo správať sa násilne k nim, alebo iným ľuďom. Keď sú deti svedkami násilného správania otca cítia bezmocnosť. Taktiež môžu cítiť vinu za to, čo sa deje. Mnohé deti si myslia, že násilie je ich chyba.

Väčšina detí cíti úľavu, ak môžu odísť z domova, kde je prítomné násilie. Predovšetkým cítia, že už nemusia niesť takú obrovskú záťaž, pretože ich mama dostala pomoc a začínajú opäť vidieť samé seba v roly detí. Bezpečné prostredie, ako je napríklad bezpečný ženský dom, alebo poradenské centrum dáva deťom príležitosť hovoriť o násilí, ktoré zažili. Pre mnohé deti však únik z domova znamená aj stratu rodinného prostredia, priateľstiev s inými deťmi a vzťahov s ľuďmi, ktorí sú pre ne dôležití. Mnohým deťom chýba aj otec, hoci sa ho báli. Odlúčenie od otca môže byť bolestivé. Deti potrebujú podporu, ktorá im umožní smútiť za tým, čo stratili.