Nachádzate sa tu

Ako zistím, že žena zažíva násilie

„Vždy som si želala, aby sa ma niekto opýtal na násilie, ktoré zažívam. Napriek tomu, že som sa veľmi hanbila, vždy som im to chcela povedať. Ale neopýtali sa ma a tak som nikdy nenašla odvahu to povedať. A tak som klamala o páde zo schodov- aj keď môj muž nebol v ordinácii so mnou, klamala som, klamala som kvôli nemu, tak ako som to robila vždy. Potom mi dali nejaké lieky a poslali ma domov.“ (výpoveď ženy, ktorá zažíva násilie)

Ženy, ktoré zažívajú násilie často krát o násilí nehovoria. Existuje pre to mnoho legitímnych dôvodov. Násilní muži používajú širokú škálu vedomých a premyslených stratégií násilného správania, prostredníctvom ktorých dosahujú nad ženou úplnú moc a kontrolu. Často sa vyhrážajú svojím partnerkám a ženy sa obávajú, že tieto vyhrážky uskutočnia. Mnoho žien zažíva pocity viny a hanby za násilie, ktoré zažívajú. Počas života v násilnom vzťahu ženy robia množstvo aktívnych krokov, prostredníctvom ktorých chránia svoj život a životy svojich detí. Opakovane vyhľadávajú pomoc a podporu v prostredí od svojich blízkych, známych a na rôznych inštitúciách. Často krát sa stretnú s nepochopením, hodnotením a obviňovaním zo strany ľudí, u ktorých hľadajú pomoc a podporu. Po takýchto skúsenostiach môžu nadobudnúť pocit, že zo situácie násilia neexistuje východisko a nikto im nepomôže.

V spoločnosti existuje množstvo mýtov a predsudkov o problematike násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch. Preto je veľmi dôležité, aby odborníci a odborníčky, ktorí a ktoré prichádzajú do kontaktu so ženami, ktoré zažívajú násilie a mužmi, ktorí sa násilne správajú boli veľmi dobre zorientovaní/é v tejto problematike. Potrebujú poznať príčiny a dôsledky násilia páchaného na ženách, mýty a predsudky, formy, vzorce, dynamiku násilia, stratégie žien a stratégie násilných mužov. Iba tak môžu rýchlo a efektívne v prípadoch násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch zasiahnuť. Informácie o tejto problematike nájdete v časti Fakty o násilí.

Násilie páchané na ženách v párových vzťahoch je skryté a často k nemu dochádza doma za zavretými dverami bez prítomnosti svedkov. Preto často ostáva skryté aj pre okolie.

Niekedy sa môžu ženy na inštitúcie obrátiť s rôznymi zástupnými problémami, pretože sa boja hovoriť o násilí. Môžete si všimnúť zranenia, ktoré žena nevie vysvetliť, alebo si môžete všimnúť, že je napätá a/alebo vystrašená.

Ako sa pýtať na násilie

Nie je jednoduché rozprávať o násilí, alebo sa naň pýtať. Ak máte podozrenie, že žena zažíva násilie, ale nemá viditeľné zranenia, alebo s ňou nemáte vybudovaný dôvernejší vzťah je vhodné pýtať sa na násilie nepriamo. Napríklad sa môžete opýtať: „Je u vás doma všetko v poriadku?“, „Vychádzate so svojim partnerom dobre?“, Nemáte nejaké problémy v partnerskom vzťahu?“, alebo „Správa sa k vám váš partner dobre?“.

Odkrytie skúsenosti s násilím si vyžaduje súkromie, dôvernosť a prejavenie záujmu. Mnoho žien čaká na to, aby sa ich niekto opýtal na násilie, ťažko sa im začína hovoriť o násilí samým. Rozhovor môžete začať tak, že žene vysvetlíte prečo sa pýtate. Ak ženu poznáte dlhšie a máte s ňou vybudovaný dôvernejší vzťah, môžete sa na násilie pýtať priamo. Napríklad: „Máte niekedy strach zo svojho partnera, alebo iných členov rodiny?“, „Udrel, kopol, alebo vás niekedy váš partner zbil?“, „Ponižuje vás nejako váš partner?“, „Zničil niekedy váš partner veci, ktoré máte rada, na ktorých vám záleží?“, „Zastrašoval alebo zranil vaše deti?“, „Ponižoval vás, zastrašoval alebo vyhrážal sa vám?“, „Kontroluje vás váš partner neustále (kde ste, čo robíte, s kým ste a kedy prídete)?“, „Vynucoval si sex, alebo nejaké iné sexuálne praktiky, ktoré vám nie sú príjemné?“, alebo „Žiarli váš partner, ak sa stretávate s vašimi kamarátmi a kamarátkami, známymi, alebo keď sa rozprávate s inými ľuďmi?“.

Ak žena odmieta odpovedať na vaše otázky nikdy ju nenúťte a nenaliehajte na ňu. Skôr sa jej pokúste vysvetliť, prečo ste sa jej na násilie opýtali. Ubezpečte ju, že ak by sa chcela rozprávať, alebo vyhľadať pomoc, môže sa kedykoľvek vrátiť. Ak sa zo ženou pravidelnejšie stretávate, pokúste sa vrátiť sa k téme, nikdy sa neuspokojte s tým, že ste sa raz opýtali a to je všetko, čo ste mohli urobiť. Dajte jej najavo, že rozumiete jej pocitom a že ju chápete. Dajte jej telefónne čísla, na ktorých môže vyhľadať pomoc, ak sa tak rozhodne urobiť.

Nikdy sa ženy nepýtajte otázky ako:

„Prečo od neho neodídete?“, „Pohádali ste sa pred tým, ako vám ublížil?“, „Ako s ním môžete po tom všetkom ostať?“, „Viete prečo vám ubližuje?“, „Prečo ste nevyhľadali pomoc skôr?“, „Prečo sa k nemu vždy vrátite?“, „Ja na vašom mieste by som už dávno odišla, niečo urobila.“, „Mali by ste odísť aspoň kvôli deťom.“, alebo „Prečo nevoláte políciu?“. Všetky tieto otázky ubližujú ženám a prenášajú zodpovednosť za násilie na ženu. Zodpovedný za násilie je vždy ten, kto ho pácha.