HĽADÁM INFORMÁCIE
DOMOV / HĽADÁM INFORMÁCIE
ČO JE NÁSILIE?
Domáce násilie sú všetky činy fyzického, sexuálneho, psychologického alebo ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky, alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi. Zahŕňa najmä dva typy násilia: partnerské násilie medzi súčasnými alebo bývalými partnermi alebo manželmi a medzigeneračné násilie, ktoré sa zvyčajne vyskytuje medzi rodičmi a deťmi.
Násilie páchané na ženách je porušovaním ľudských práv žien a formou diskriminácie žien. Ide o násilie, ktoré je na ženách páchané kvôli tomu, že sú ženy alebo ktoré ženy postihuje nepomerne viac. Zahŕňa rôzne formy násilia, ktoré ženy zažívajú, ako násilie na ženách v partnerských vzťahoch, obchodovanie so ženami, sexuálne násilie a znásilnenie, sexuálne obťažovanie, nútené sobáše, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a iné. Zahŕňa také činy, ktoré ženám spôsobujú fyzickú, psychickú alebo sexuálnu ujmu alebo utrpenie, vyhrážanie sa takýmito činmi, nátlak a iné odopieranie slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote. Na jeho pozadí je historicky nerovnomerné rozloženie moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti.
Násilie na ženách v partnerských vzťahoch je jednou z najčastejších foriem násilia páchaného na ženách. Pre ženy predstavujú partnerské vzťahy priestor, v ktorom je riziko, že budú vystavené násiliu, vyššie ako hocikde inde. Ide o násilie, ktoré je páchané na ženách ich súčasnými alebo bývalými partnermi a manželmi.
Násilie páchané na ženách v párových vzťahoch môže mať rôzne formy, v násilnom vzťahu však málokedy ide iba o jednu z týchto foriem – zvyčajne je to kombinácia niekoľkých foriem násilia.
Fyzické formy násilia sa vyskytujú od faciek, cez strkanie, kopanie, bite, trhanie vlasov, popáleniny, vystrkovanie z okna, balkóna, ubližovanie predmetmi, zbraňou a pod. V dôsledku fyzického násilia dochádza k zraneniam rôzneho stupňa a závažnosti, od modrín, pomliaždenín, tržných rán, zlomením, zranenia s dlhodobými zdravotnými komplikáciami a rôznymi chronickými ochoreniami. Fyzické násilie môže viesť k fatálnym následkom – k zavraždeniu žien a detí. Fyzické násilie má aj skryté formy ako napr. hrozba fyzickým násilím (zdvihnutie/zahnanie sa rukou), hádzanie predmetmi tesne vedľa ženy, alebo detí a ďalšie spôsoby fyzického ohrozovania, ktoré nezanechávajú zranenia.
Za psychické formy násilia sa považuje vyhrážanie sa vraždou žien/detí, muž sa vyhráža samovraždou, únosom detí, ublížením rodine alebo známym, zastrašuje ženu, verbálne ju ponižuje, nadáva jej a uráža ju, obťažuje a prenasleduje ženu, neustále ju kritizuje a kontroluje.
Závažnou formou psychického násilia je sociálna izolácia. Násilný muž svojej partnerke zamedzuje a zakazuje kontakt s rodinou a známymi. Často partnerku ohovára a znevažuje v práci a na rôznych inštitúciách, kde žena hľadá pomoc. K zamedzovaniu kontaktov dochádza aj prostredníctvom kontroly telefonátov, pohybu, zákazu prístupu na internet, zákazu chodiť do práce a podobne. Pod vplyvom cielenej sociálnej izolácie dôjde k prerušeniu vzťahov s okolím, rodinou, známymi alebo k ich oslabeniu a tým k zúženiu možností, kde môže žena hľadať pomoc a podporu.
Za ekonomické formy násilia sa považuje také správanie, ktoré má za následok nerovný prístup k finančným zdrojom rodiny a ich kontrolu. Muž neprispieva na starostlivosť o deti a domácnosť, sám rozhoduje o použití spoločných financií, bráni žene v prístupe k spoločnému majetku, zadlžuje rodinu úvermi a podobne. V dôsledku ekonomického násilia má žena obmedzené finančné prostriedky na pokrytie všetkých nákladov na domácnosť a na deti, často je nútená brať rôzne pôžičky na základné potreby, čím sa zvyšuje existenčné ohrozenie ženy a detí. Ženy a deti majú často nižšiu životnú úroveň ako násilný manžel/partner/otec.
Cieľom sexualizovaného násilia nie je sexuálne uspokojenie, ale dosiahnutie úplnej kontroly nad telom ženy. Ide o také formy násilia ako vynucovanie pohlavného styku alebo iných sexuálnych praktík, znásilnenie, nútenie k sexu s inými mužmi, alebo pred inými osobami a podobne.
Prenasledovanie je osobitá forma násilia, ktorá sa vyskytuje počas vzťahu, ale často aj dlho po jeho ukončení. K formám prenasledovania patrí fyzické prenasledovanie ženy – sledovanie kam a s kým chodí; neustále čakanie pred prácou, alebo domom; kontrola ženy prostredníctvom častých telefonátov, sms-iek, alebo e-mailov.
Cieľom násilného správania muža k partnerke je dosiahnutie absolútnej moci a kontroly nad jej životom, názormi a telom. Na to, aby násilný muž dosiahol úplnú moc a kontrolu, potrebuje úplne oslabiť osobnosť ženy, jej seba vedomie a jej snahy konať proti násilnému správaniu. Moc a kontrolu násilný muž získava používaním istých vzorcov správania.
Izolácia
Kontakt ženy s rodinou a inými blízkymi ľuďmi pre ňu znamená možné zdroje podpory a pomoci. Násilný partner sa preto snaží dosiahnuť izoláciu ženy od zdrojov informácií, materiálnej pomoci a emocionálnej podpory. Postupne ženu izoluje od jej rodiny a blízkeho okolia.
Udržiavanie hrôzy a teroru
Neustály strach a hrôzu dosahuje muž, ktorý sa správa násilne používaním priameho násilia, alebo hrozbami. Žene sa vyhráža smrťou, alebo vážnym ublížením na zdraví. Môže sa tiež vyhrážať, že zabije deti, rodičov ženy, alebo samovraždou.
Ponižovanie a očierňovanie
Násilný muž často ponižuje ženu, že je neschopná matka, alebo, že je psychicky chorá, hysterická a podobne. Ponižovanie je zamerané na zničenie sebavedomia a psychického zdravia ženy. Násilný muž ženu uráža a očierňuje pred deťmi, rôznymi inštitúciami za účelom spochybnenia jej dôveryhodnosti a presunutia zodpovednosti za násilie na ženu.
Uplatňovanie absolútnej kontroly
Uplatňovaním úplnej kontroly násilný muž získava kontrolu nad tým, čo žena robí; čo si myslí; s kým sa stretáva a získava aj kontrolu nad jej telom. Dosahuje to rôznymi zákazmi, vynucovaním si absolútnej pozornosti partnerky, výbuchmi žiarlivosti, vynucovaním sexu a sexuálnych praktík, ktoré partnerke nevyhovujú, alebo neustálym kritizovaním jej názorov a/alebo výzoru. Uplatňovanie takejto kontroly u ženy zničí pocit vlastnej autonómie.
Obviňovanie partnerky z násilia a ospravedlňovanie násilia
Násilný muž zvyčajne obviňuje ženu zo svojho násilného správania vyjadreniami ako „keby si to neurobila, tak by som ťa neudrel“; „keby si sa starala o deti, keby si bola viac doma“; „ty si na vine“ a podobne. Taktiež svoje správanie môže ospravedlňovať tým, že bol unavený, že nemal dobrý deň, že bol opitý a nevedel, čo robí, a sľubuje žene, že sa to už nestane.
Vynucovanie triviálnych činností a vyčerpávanie
Násilný muž často od ženy vyžaduje, aby robila isté veci v domácnosti v určitom čase a určitým spôsobom. Môže od nej napríklad žiadať, aby varila, prala a upratovala v tom čase, ktorý určí on a tak často ako povie. Určuje žene ako má tieto činnosti robiť. Vyžaduje od nej napríklad, aby boli šaty, alebo riad v kuchyni uložený istým spôsobom a na istom mieste. Na to, aby to dosiahol sa žene vyhráža násilím. Keď to žena neurobí, trestá ju za to. Vynucovanie triviálnych činností žene odoberá energiu a vyčerpáva ju. Násilný muž môže ženu vyčerpávať aj tým, že jej odopiera spánok (budí ju uprostred noci aj niekoľkokrát, alebo ju pod hrozbou násilia núti nespať), alebo jedlo.
Príležitostné láskavosti
Násilný muž sa zvyčajne nespráva násilne celý čas počas trvania vzťahu. Násilné správanie strieda s príležitostnými láskavosťami – kúpi jej nečakaný darček, kvety, alebo ju pozve na večeru – aby si ženu k sebe pripútal. Príležitostné láskavosti podkopávajú psychickú odolnosť ženy, pretože v podmienkach odopierania normálnych pôžitkov a sústavného strachu, v týchto chvíľach násilný muž žene „dopraje“ niečo k čomu inak nemá prístup. Striedanie násilia s obdobiami, keď je muž láskavý ženu mätie a vyvolá v nej myšlienky na to, že predsa existuje nádej, že sa muž môže zmeniť a dokáže sa prestať správať násilne. Muž tým zároveň ospravedlňuje svoje násilné správanie. Je to cielené správanie, ktorého cieľom nie je zmeniť sa, ale opätovne si partnerku pripútať a tým posilniť moc a kontrolu, ktorú nad ňou má. V celkovom kontexte násilného vzťahu je potrebné vnímať príležitostné láskavosti zo strany muža ako cielené stratégie jeho násilného správania.
Skreslené vnímanie seba a reality na strane ženy
V dôsledku uplatňovania týchto vzorcov násilia dochádza u ženy k skreslenému vnímaniu seba, aj násilného správania jej partnera. Prejavmi skresleného sebavnímania a deštrukcie sebaobrazu ženy sú napríklad, ak si žena myslí, že za násilie môže ona; alebo jej povaha a jej konanie sú dôvodom násilia; alebo keď žena obmedzujúcu žiarlivosť muža považuje za dôkaz lásky; prípadne násilné správanie muža ospravedlňuje tým, že muž pije alkohol, alebo je nervózny, stratil prácu a podobne. Podiel na týchto prejavoch skresleného sebavnímania ženy majú okrem stratégií správania násilného muža aj tradičné názory spoločnosti na rolu ženy.
Násilný muž sa násilia dopúšťa opakovane a dlhodobo. Napriek tomu, že formy násilia sa od prípadu k prípadu líšia, násilné správanie má svoju typickú dynamiku, ktorá je vo všetkých prípadoch rovnaká. Ide o cyklické striedanie niekoľkých fáz.
Narastanie napätia
Vo vzťahu narastá napätie, napríklad kvôli tomu, že žena má odlišný názor na veci a vyjadruje nesúhlas. Násilný muž sa snaží sa nad ženou získať moc a kontrolu.
Akútny útok
Napätie prerastie do násilia. Muž sa dopúšťa akútneho útoku (akákoľvek forma násilia, alebo ich kombinácia).
Ticho/popieranie
Po útoku násilný muž spáchané násilie popiera, alebo ho zľahčuje. V tejto fáze je žena najčastejšie ticho, pretože sa obáva ďalšieho násilia, prípadne sa rozhodne vyhľadať pomoc a plánuje odchod z násilného vzťahu.
„Medové týždne“
Ďalšou fázou je fáza „medových týždňov“. Muž často prejavuje žene rôzne láskavosti (darčeky, prejavy lásky a náklonnosti) alebo sľubuje, že sa už nebude správať násilne, že sa zmení.
Po tejto fáze začne v násilnom vzťahu znovu narastať napätie a jednotlivé fázy sa opakujú. Žena, aj deti zvyčajne cítia, že opäť dôjde k násiliu. Nevedia však kedy a ako, čo spôsobuje na strane ženy a detí neustálu neistotu a strach. Postupom času sa miera a závažnosť násilného správanie stupňujú, trvanie a striedanie jednotlivých fáz sa skracuje. Skracovanie jednotlivých fáz v praxi znamená, že časový odstup medzi jednotlivými akútnymi útokmi sa skracuje. Napríklad na začiatku vzťahu sa muž dopustil akútneho útoku jeden krát za pol roka, no postupom času k útokom dochádza pravidelne jedenkrát, alebo viackrát mesačne, až nakoniec denne. Pri násilí, ku ktorému dochádza veľmi často (napr. každý deň) a pri obzvlášť nebezpečných formách násilia je nevyhnutná veľmi rýchla a účinná intervencia, ktorá predíde ďalšiemu závažnejšiemu násiliu, alebo vražde žien a/alebo detí.
Aké časté je násilie?
Úloha dát pri vytváraní, vykonávaní a monitorovaní politík v boji proti násiliu páchanému na ženách je zásadná. Je jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania úrovne poznania tohto problému a eliminácie násilia páchaného na ženách.
Populačné údaje prevalencie nám ukazujú koľko žien má skúsenosť s násilím zo strany partnera a sú užitočné pre vytváranie účinných politík.
Administratívne údaje štátnych a verejných inštitúcií a organizácií nám ukazujú, nakoľko polícia, súdy, prokuratúra, systém sociálnej starostlivosti, systém zdravotnej starostlivosti a systém podporných služieb prevádzkovaných mimovládnymi organizáciami slúžia ženám zažívajúcim násilie a ich deťom.
DOKUMENTY O NÁSILÍ
Národný akčný plán pre elimináciu a prevenciu násilia páchaného na ženách 2014-2019
Stiahnuť dokumentStratégia na prevenciu a elimináciu násilia na zenách a v rodinách
Stiahnuť dokumentEurópsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Stiahnuť dokumentDohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
Stiahnuť dokumentOdporúčanie Rady Európy Rec 2002 (5) - Ochrana žien proti násiliu
Stiahnuť dokumentEurópsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestaniu
Stiahnuť dokumentSmernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane obetí trestných činov
Stiahnuť dokumentSmernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ o európskom ochrannom príkaze
Stiahnuť dokumentDohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW)
Stiahnuť dokumentGeneral Recommendation no.19 CEDAW
Stiahnuť dokumentZáverečné zistenia Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) k zlúčenej 5. a 6. periodickej správe Slovenska
Stiahnuť dokumentUN Declaration on the Elimination of Violence against Women
Stiahnuť dokumentDohovor o právach dieťaťa
Stiahnuť dokumentAké sÚ dôsledkY
Násilie zasahuje všetky oblasti života žien a ich detí. Jeho dopady sú dlhodobé a závažné nielen pre ženy a ich deti, ale aj na celú spoločnosť.
Okamžitým dopadom násilia na zdravie žien sú zranenia rôznej závažnosti. Zranenia môžu mať trvalé následky, ktoré sa prejavia okamžite, alebo môžu vyústiť do chronických ťažkostí, ktoré sa prejavia až neskôr. Najzávažnejším dôsledkom násilia páchaného na ženách je zabitie ženy násilným partnerom.
Ženy, ktoré zažívajú násilie v partnerských vzťahoch, trpia často psychosomatickými ťažkosťami ako sú bolesti hlavy, chrbtice, v podbrušku, slabosť a pretrvávajúca únava, závrate, nespavosť, poruchy trávenia, nešpecifické gynekologické problémy a podobne.
Tehotenstvo je pre ženu zažívajúcu násilie vo vzťahu obzvlášť zraniteľným obdobím. Počas tehotenstva násilie neprestáva, naopak, často sa stupňuje. U žien zažívajúcich násilie je vyššia pravdepodobnosť, že sa počas tehotenstva vyskytnú komplikácie vedúce k potratu alebo predčasnému pôrodu.
Muži, ktorí sú násilní k svojim partnerkám, využívajú rôzne stratégie na podlomenie sebaúcty a sebahodnotenia žien. Pocity bezcennosti, bezmocnosti, viny a hanby môžu ženám brániť vyhľadať pomoc a zdôveriť sa niekomu so svojou situáciou.
Najčastejšími a najvýraznejšími pocitmi, ktoré sa u žien prejavujú v dôsledku dlhodobého násilia, sú úzkosť a strach. Žena je napätá, stále „v strehu“ a neustále kontroluje svoje správanie, aby predišla ďalším útokom. Násilný muž môže psychický stav ženy vyplývajúci z prežitého násilia používať proti žene, aby na ňu preniesol vinu za násilie.
Ženy, ktoré zažívajú násilie, častejšie trpia poruchami spánku, pamäte, poruchami koncentrácie a pozornosti, depresiami, poruchami príjmu potravy a seba poškodzujúcim správaním. U žien zažívajúcich násilie je vyššia pravdepodobnosť, že sa pokúsia o samovraždu.
Dôsledky, ktoré zanecháva násilie na ekonomickej situácii žien, sú ďalekosiahle a pretrvávajú dlho po odchode od násilného muža.
Pre ekonomickú nezávislosť ženy je dôležité, aby mala zamestnanie. Niektorým ženám násilní partneri bránia v tom, aby pracovali. Ženy, ktoré zažívajú násilie v partnerských vzťahoch, sú vystavené viacnásobnému riziku, že prídu o prácu. Jedným z dôvodov je častejšia práceneschopnosť kvôli zraneniam alebo ochoreniam, ktoré vznikli v dôsledku násilia. V dôsledku násilia býva žena vyčerpaná, čo znižuje jej pracovný výkon. Niekedy násilný muž prenasleduje ženu na pracovisku, obťažuje ju aj jej kolegov a kolegyne, aktívne vyhľadáva jej nadriadených, pred ktorými ju ohovára a osočuje a robí mnohé iné kroky, aby žena prišla o prácu. Po odchode od násilného muža je žena neraz nútená odísť bývať do iného mesta či regiónu a musí opustiť svoje zamestnanie.
Ohrozená býva aj bytová situácia ženy po odchode o násilného partnera. V prípadoch, keď nie je spoluvlastníčkou domu alebo bytu, v ktorom spoločne žili, alebo po rozdelení majetku sa môže stať, že žena nemá dostatok prostriedkov na zakúpenie bytu pre seba a pre deti a život v podnájme je oveľa nákladnejší. Nedostatok financií, obavy o svoju budúcnosť a o budúcnosť detí ženám často bránia odísť od násilného muža.
Násilie na ženách v partnerských vzťahoch má nesmierne negatívny dopad na celú spoločnosť. V mnohých krajinách existujú výpočty koľko stojí celú spoločnosť násilie na ženách. Ide o sumy, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur ročne a sú vypočítané z nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorú ženy a ich deti potrebujú v dôsledku dlhodobých dopadov násilia na ich fyzické a psychické zdravie, zo strát, ktoré vznikajú kvôli tomu, že ženy prídu v dôsledku násilia o prácu alebo bývanie, ako aj nákladoch, ktoré má spoločnosť v súvislosti s vyšetrovaním a stíhaním násilia na ženách. Nejde však len o ekonomický dopad.
Najzávažnejším dopadom sú tisícky žien a ich detí, ktorým sú porušované ich ľudské práva a slobody. Často sa tak deje beztrestne alebo s neprimerane nízkymi trestmi, ktorým násilní muži v systéme spravodlivosti čelia. Ak spoločnosť nemá alebo účinne neuplatňuje mechanizmy na prevenciu násilia, na ochranu a podporu žien a detí a na vyvodzovanie náležitej spoločenskej aj trestnoprávnej zodpovednosti voči páchateľom násilia na ženách, tolerancia násilia v spoločnosti sa neznižuje. Rovnako sa neznižuje ani vtedy, ak štát nemá dobré nástroje a dlhodobé stratégie na postupné odstraňovanie príčin násilia, ktorými sú nerovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti v súkromnej, aj verejnej sfére. Násilie sa potom cez tieto nerovnosti prenáša z generácie na generáciu.
Aký ma násilie dopad na deti?
Každé dieťa je jedinečné, a preto reagujú deti na násilné situácie rôznym spôsobom.
Násilie páchané na ženách a násilie páchané na deťoch sú úzko súvisiace problémy. V súčasnej praxi však tieto problémy bývajú často riešené oddelene. Deti žien, ktoré zažívajú násilie zo strany manžela/partnera bývajú obvykle označované ako „sekundárne obete“ násilia. Dnes však začína byť zrejmé, že násilie páchané na matkách má priamy účinok na ich deti a už samotné zdieľanie ohrozujúcej atmosféry v domácnosti má devastujúci vplyv na vývin dieťaťa. Mnohé sociologické štúdie odhaľujú úzky vzťah medzi násilím páchaným na ženách a násilím páchaným na deťoch v domácom kontexte. Výskum ukazuje, že 90% detí je prítomných keď dochádza k násiliu. Jedna tretina detí je svedkom násilia, snaží sa ochrániť mamu a môže sama priamo zažívať násilie. Potreba ochrániť deti je pre ženy často motívom na odchod od násilného muža. Deti niekedy, najmä keď sú väčšie, hovoria mame, aby odišli, pretože sa boja o zdravie a život mamy, alebo súrodencov, rovnako ako o svoje zdravie a život. Na druhej strane môže byť strach o deti a strach z toho, že muž svoje vyhrážky uskutoční dôvodom, prečo ženy neohlásia násilie a nevyhľadajú pomoc a rozhodnú sa v násilnom vzťahu zostať. Často ide o vyhrážky ohľadom zabitia alebo ublíženia deťom; únosu detí; zastrašovanie, že žena o deti príde, že jej ich súd nezverí a podobne.
Prežité násilie môže u niektorých detí spôsobovať problémové správanie doma alebo v škole. Iné deti môžu byť tiché a utiahnuté. Dieťa si potrebuje vybudovať stratégie ako zvládať násilné situácie tak, aby sa čo najviac chránilo. Niektoré deti sa môžu snažiť ochrániť mamu, alebo súrodencov. Takáto situácia môže byť pre ne nebezpečná. Môže sa stať, že dieťa je prinútené správať sa k mame násilne alebo sa pridá na stranu otca. Väčšinou tak robí zo strachu a obáv z otca, ktorý sa správa násilne.
Skúsenosť s násilím ovplyvňuje detstvo dieťaťa. V dôsledku násilia môže mať dieťa nedostatok kamarátov a kamarátok a byť izolované. Niekedy sa hanbí za to, čo sa doma deje. Otec môže dieťaťu zakazovať kamarátenie sa s inými deťmi. Inokedy si dieťa nedôveruje, a preto radšej kamarátstvo nevyhľadáva. Nemá priestor venovať sa svojim záľubám, koníčkom a hre. Celé detstvo ho sprevádza strach a boj o prežitie. V násilných situáciách dieťa nemá vhodné podmienky, priestor, čas a pokoj na prípravu do školy. Samotná škola znamená pre dieťa zvýšenú záťaž. Opakované násilie narúša podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. Často nemá dostatok pokoja a bezpečia. Takáto situácia dieťa nadmerne zaťažuje a je preňho náročná na zvládnutie.
Ak boli deti svedkami násilia páchaného na ich mamách počas dlhšieho obdobia, môžu stratiť rešpekt voči obom rodičom. Ich mama pre ne stráca rodičovskú autoritu, zatiaľ čo ich otec kontroluje prostredníctvom zastrašovania alebo manipulácie. Mama potrebuje po odchode z násilného vzťahu podporu pri obnovovaní svojej pozície vo vzťahu k deťom. V prípadoch násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch sú rodinné vzťahy formované hierarchicky. Únik alebo odchod z násilného vzťahu ukončujú hierarchickú štruktúru, čo môže spôsobiť vážne problémy vo vzťahu mamy a jej detí. Preto je dôležité kontinuálne poskytovať podporu a pomoc pri rekonštrukcii ich vzájomného vzťahu tak, aby bol založený na vzájomnom rešpekte a rovnosti.
Deti môžu prejavovať širokú škálu reakcií na násilie, ktoré zažívajú. Mladšie deti v predškolskom veku nerozumejú násiliu a nezriedka si myslia, že k násiliu dochádza kvôli tomu, že robia niečo zlé. Takéto seba obviňovanie vedie k pocitom viny, obavám a úzkosti. Malé deti nedokážu vyjadriť tieto pocity slovami. Prežívanie týchto pocitov sa prejavuje najmä v ich správaní. Môžu byť rezervované, stiahnuté, alebo málo komunikatívne. Môžu mať problémy so spánkom, jedením, so sústredením sa a môžu prežívať úzkosť a fyzické problémy ako bolesti hlavy a brucha.
Na rozdiel od malých detí, staršie deti (v školskom veku) dokážu vyjadriť svoje negatívne emócie. Najčastejšími problémami, ktoré v dôsledku násilia majú sú úzkosť, problémy so spánkom, jedením, nočné mory, strata záujmu o spoločenské aktivity, nízke sebavedomie, stiahnutie sa alebo vyhýbanie sa vzťahom s rovesníkmi, rebelovanie a opozičné správanie v škole. Časté sú afekty zlosti, podráždenosť, konflikty s inými deťmi v škole, ničenie vecí, násilné správanie k spolužiakom. U starších detí sa môže objaviť záškoláctvo, zlý prospech v škole, alebo delikventné správanie.
Väčšina detí, ktoré boli dlhodobo vystavené násilnému správaniu otca k ich mame, je pravdepodobne traumatizovaná. Všetky deti, ktoré majú takúto skúsenosť, potrebujú kvalifikovanú pomoc.
Deti môžu prežívať násilie veľmi rôzne. Zjednodušene by sa dalo povedať, že sú buď zaplavené množstvom emócií, ktorým ani sami nemusia rozumieť, alebo sa naučia neprejavovať žiadne pocity. Keďže násilie je väčšinou dlhodobou skúsenosťou, prežívanie detí sa môže meniť v závislosti od veku dieťaťa a charakteru násilnej situácie. Niektoré deti nemusia rozumieť tomu, že násilné správanie nie je v poriadku, že je neprijateľné a nikto nemá právo správať sa násilne k nim, alebo iným ľuďom. Keď sú deti svedkami násilného správania otca cítia bezmocnosť. Taktiež môžu cítiť vinu za to, čo sa deje. Mnohé deti si myslia, že násilie je ich chyba.
Väčšina detí cíti úľavu, ak môžu odísť z domova, kde je prítomné násilie. Predovšetkým cítia, že už nemusia niesť takú obrovskú záťaž, pretože ich mama dostala pomoc a začínajú opäť vidieť samé seba v roly detí. Bezpečné prostredie, ako je napríklad bezpečný ženský dom, alebo poradenské centrum dáva deťom príležitosť hovoriť o násilí, ktoré zažili. Pre mnohé deti však únik z domova znamená aj stratu rodinného prostredia, priateľstiev s inými deťmi a vzťahov s ľuďmi, ktorí sú pre ne dôležití. Mnohým deťom chýba aj otec, hoci sa ho báli. Odlúčenie od otca môže byť bolestivé. Deti potrebujú podporu, ktorá im umožní smútiť za tým, čo stratili.
Deti, ktoré zažívajú násilie majú špecifické potreby. Väčšina detí zvyčajne hľadá v náročných situáciách podporu u rodičov. Deti, ktoré zažívajú násilie nemajú takúto emocionálnu podporu, pretože otec, ktorý sa správa násilne vyvoláva u dieťaťa pocity strachu a ohrozenia a mama, ktorá násilie zažíva je ním sama traumatizovaná.
Deti potrebujú porozumieť tomu, že nie sú zodpovedné za násilie. Potrebujú vedieť, že sú milované a majú v živote svojich rodičov dôležité miesto. Potrebujú pochopiť, že násilie nie je normálnym a bežným správaním v rodine. Potrebujú porozumieť, že nie sú jedinými deťmi, ktoré majú skúsenosť s násilím, a že aj iné deti sa vyrovnávajú s problémami, ktoré im násilie spôsobuje.
Po zážitku extrémneho násilia deti potrebujú fyzické bezpečie a potrebujú vedieť, že sa o nich niekto postará. Potrebujú porozumieť a pochopiť, že ak k násiliu dochádza, nie je to ich vina. Potrebujú stabilitu a pravidelný režim. Okrem toho sa mnohé z nich potrebujú naučiť nenásilným vzorcom správania.
Deti si vytvárajú vlastné stratégie na to, ako reagovať a ako sa vyrovnávať so situáciou násilia. Mnoho detí sa pokúša do situácie násilia zasiahnuť, zastaviť otca a brániť mamu. Keď to robia, existuje riziko, že otec, ktorý sa správa násilne, napadne aj ich. Niektoré deti sa naopak boja zasiahnuť a neskôr sa cítia vinné za to, že nič neurobili. Iné si uvedomujú ťažkú situáciu mamy a preberajú na seba zodpovednosť za starostlivosť a ochranu svojich súrodencov. V mnohých prípadoch vedie násilie páchané na mame do obrátenia rolí rodičov a detí: deti preberú časť zodpovednosti rodičov. Toto obrátenie rolí je známe aj z iných kontextov, napríklad v prípadoch, keď sú rodičia alkoholici, alebo užívajú drogy alebo iné návykové látky.