Domáce násilie sú všetky činy fyzického, sexuálneho, psychologického alebo ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky, alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi. Zahŕňa najmä dva typy násilia: partnerské násilie medzi súčasnými alebo bývalými partnermi alebo manželmi a medzigeneračné násilie, ktoré sa zvyčajne vyskytuje medzi rodičmi a deťmi.  

Násilie páchané na ženách je porušovaním ľudských práv žien a  formou diskriminácie žien. Ide o násilie, ktoré je na ženách páchané kvôli tomu, že sú ženy alebo ktoré ženy postihuje nepomerne viac. Zahŕňa rôzne formy násilia, ktoré ženy zažívajú, ako násilie na ženách v partnerských vzťahoch, obchodovanie so ženami, sexuálne násilie a znásilnenie, sexuálne obťažovanie, nútené sobáše, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a iné. Zahŕňa také činy, ktoré ženám spôsobujú fyzickú, psychickú alebo sexuálnu ujmu alebo utrpenie, vyhrážanie sa takýmito činmi, nátlak a iné odopieranie slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote. Na jeho pozadí je historicky nerovnomerné rozloženie moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti.  

Násilie na ženách v partnerských vzťahoch je jednou z najčastejších foriem násilia páchaného na ženách. Pre ženy predstavujú partnerské vzťahy priestor, v ktorom je riziko, že budú vystavené násiliu, vyššie ako hocikde inde. Ide o násilie, ktoré je páchané na ženách ich súčasnými alebo bývalými partnermi a manželmi.  

Násilie páchané na ženách v párových vzťahoch môže mať rôzne formy, v násilnom vzťahu však málokedy ide iba o jednu z týchto foriem – zvyčajne je to kombinácia niekoľkých foriem násilia.

Fyzické formy násilia sa vyskytujú od faciek, cez strkanie, kopanie, bite, trhanie vlasov, popáleniny, vystrkovanie z okna, balkóna, ubližovanie predmetmi, zbraňou a pod. V dôsledku fyzického násilia dochádza k zraneniam rôzneho stupňa a závažnosti, od modrín, pomliaždenín, tržných rán, zlomením, zranenia s dlhodobými zdravotnými komplikáciami a rôznymi chronickými ochoreniami. Fyzické násilie môže viesť k fatálnym následkom – k zavraždeniu žien a detí. Fyzické násilie má aj skryté formy ako napr. hrozba fyzickým násilím (zdvihnutie/zahnanie sa rukou), hádzanie predmetmi tesne vedľa ženy, alebo detí a ďalšie spôsoby fyzického ohrozovania, ktoré nezanechávajú zranenia.

Za  psychické formy násilia sa považuje vyhrážanie sa vraždou žien/detí, muž sa vyhráža samovraždou, únosom detí, ublížením rodine alebo známym, zastrašuje ženu, verbálne ju ponižuje, nadáva jej a uráža ju, obťažuje a prenasleduje ženu, neustále ju kritizuje a kontroluje.

Závažnou formou psychického násilia je sociálna izolácia. Násilný muž svojej partnerke zamedzuje a zakazuje  kontakt s rodinou a známymi. Často partnerku ohovára a znevažuje v práci a na rôznych inštitúciách, kde žena hľadá pomoc. K zamedzovaniu kontaktov dochádza aj prostredníctvom kontroly telefonátov, pohybu, zákazu prístupu na internet, zákazu chodiť do práce a podobne. Pod vplyvom cielenej sociálnej izolácie dôjde k prerušeniu vzťahov s okolím, rodinou, známymi alebo k ich oslabeniu a tým k  zúženiu možností, kde môže žena hľadať pomoc a podporu.

Za ekonomické formy násilia sa považuje také správanie, ktoré má za následok nerovný prístup k finančným zdrojom rodiny a ich kontrolu. Muž neprispieva na starostlivosť o deti a domácnosť, sám rozhoduje o použití spoločných financií, bráni žene v prístupe k spoločnému majetku, zadlžuje rodinu úvermi a podobne. V dôsledku ekonomického násilia má žena obmedzené finančné prostriedky na pokrytie všetkých nákladov na domácnosť a na deti, často je nútená  brať rôzne pôžičky na základné potreby, čím sa zvyšuje existenčné ohrozenie ženy a detí. Ženy a deti majú často nižšiu životnú úroveň ako násilný manžel/partner/otec.

Cieľom sexualizovaného násilia nie je sexuálne uspokojenie, ale dosiahnutie úplnej kontroly nad telom ženy. Ide o také formy násilia ako vynucovanie pohlavného styku alebo iných sexuálnych praktík, znásilnenie, nútenie k sexu s inými mužmi, alebo pred inými osobami a podobne.

Prenasledovanie je osobitá forma násilia, ktorá sa vyskytuje počas vzťahu, ale často aj dlho po jeho ukončení. K formám prenasledovania patrí fyzické prenasledovanie ženy – sledovanie kam a s kým chodí; neustále čakanie pred prácou, alebo domom; kontrola ženy prostredníctvom častých telefonátov, sms-iek, alebo e-mailov.

Cieľom násilného správania muža k  partnerke je dosiahnutie absolútnej moci a kontroly nad jej životom, názormi a telom. Na to, aby násilný muž  dosiahol úplnú moc a kontrolu, potrebuje úplne oslabiť osobnosť ženy, jej seba vedomie a jej snahy konať proti násilnému správaniu. Moc a kontrolu násilný muž získava používaním istých vzorcov správania.

Izolácia

Kontakt ženy s rodinou a inými blízkymi ľuďmi pre ňu znamená možné zdroje podpory a pomoci. Násilný partner sa preto snaží dosiahnuť izoláciu ženy od zdrojov informácií, materiálnej pomoci a emocionálnej podpory. Postupne ženu izoluje od jej rodiny a blízkeho okolia.

Udržiavanie hrôzy a teroru

Neustály strach a hrôzu dosahuje muž, ktorý sa správa násilne používaním priameho násilia, alebo hrozbami. Žene sa vyhráža smrťou, alebo vážnym ublížením na zdraví. Môže sa tiež vyhrážať, že zabije deti, rodičov ženy, alebo samovraždou.

Ponižovanie a očierňovanie

Násilný muž často ponižuje ženu, že je neschopná matka, alebo, že je psychicky chorá, hysterická a podobne. Ponižovanie je zamerané na zničenie sebavedomia a psychického zdravia ženy. Násilný muž ženu uráža a očierňuje pred deťmi, rôznymi inštitúciami za účelom spochybnenia jej dôveryhodnosti a presunutia zodpovednosti za násilie na ženu.

Uplatňovanie absolútnej kontroly

Uplatňovaním úplnej kontroly násilný muž získava kontrolu nad tým, čo žena robí; čo si myslí; s kým sa stretáva a získava aj kontrolu nad jej telom. Dosahuje to rôznymi zákazmi, vynucovaním si absolútnej pozornosti partnerky, výbuchmi žiarlivosti, vynucovaním sexu a sexuálnych praktík, ktoré partnerke nevyhovujú, alebo neustálym kritizovaním jej názorov a/alebo výzoru. Uplatňovanie takejto kontroly u ženy zničí pocit vlastnej autonómie. 

Obviňovanie partnerky z násilia a ospravedlňovanie násilia

Násilný muž zvyčajne obviňuje ženu zo svojho násilného správania vyjadreniami ako „keby si to neurobila, tak by som ťa neudrel“; „keby si sa starala o deti, keby si bola viac doma“; „ty si na vine“ a podobne. Taktiež svoje správanie môže ospravedlňovať tým, že bol unavený, že nemal dobrý deň, že bol opitý a nevedel, čo robí, a sľubuje žene, že sa to už nestane.

Vynucovanie triviálnych činností a vyčerpávanie

Násilný muž často od ženy vyžaduje, aby robila isté veci v domácnosti v určitom čase a určitým spôsobom. Môže od nej napríklad žiadať, aby varila, prala a upratovala v tom čase, ktorý určí on a tak často ako povie. Určuje žene ako má tieto činnosti robiť. Vyžaduje od nej napríklad, aby boli šaty, alebo riad v kuchyni uložený istým spôsobom a na istom mieste. Na to, aby to dosiahol sa žene vyhráža násilím. Keď to žena neurobí, trestá ju za to. Vynucovanie triviálnych činností žene odoberá energiu a vyčerpáva ju. Násilný muž môže ženu vyčerpávať aj tým, že jej odopiera spánok (budí ju uprostred noci aj niekoľkokrát, alebo ju pod hrozbou násilia núti nespať), alebo jedlo.

Príležitostné láskavosti   

Násilný muž sa zvyčajne nespráva násilne celý čas počas trvania vzťahu. Násilné správanie strieda s príležitostnými láskavosťami – kúpi jej nečakaný darček, kvety, alebo ju pozve na večeru – aby si ženu k sebe pripútal. Príležitostné láskavosti podkopávajú psychickú odolnosť ženy, pretože v podmienkach odopierania normálnych pôžitkov a sústavného strachu, v týchto chvíľach násilný muž žene „dopraje“ niečo k čomu inak nemá prístup. Striedanie násilia s obdobiami, keď je muž  láskavý ženu mätie a vyvolá v nej myšlienky na to, že predsa existuje nádej, že sa muž môže zmeniť a dokáže sa prestať správať násilne. Muž tým zároveň ospravedlňuje svoje násilné správanie. Je to cielené správanie, ktorého cieľom nie je zmeniť sa, ale opätovne si partnerku pripútať a tým posilniť moc a kontrolu, ktorú nad ňou má. V celkovom kontexte násilného vzťahu je potrebné vnímať príležitostné láskavosti zo strany muža ako cielené stratégie jeho násilného správania.

Skreslené vnímanie seba a reality na strane ženy

V dôsledku uplatňovania týchto vzorcov násilia dochádza u ženy k skreslenému vnímaniu seba, aj násilného správania jej partnera. Prejavmi skresleného sebavnímania a deštrukcie sebaobrazu ženy sú napríklad, ak si žena myslí, že za násilie môže ona; alebo jej povaha a jej konanie sú dôvodom násilia; alebo keď  žena obmedzujúcu žiarlivosť muža považuje za dôkaz lásky; prípadne násilné správanie muža ospravedlňuje tým, že muž pije alkohol, alebo je nervózny, stratil prácu a podobne. Podiel na týchto prejavoch skresleného sebavnímania ženy majú okrem stratégií správania násilného muža aj tradičné názory spoločnosti na rolu ženy.

Násilný muž sa násilia dopúšťa opakovane a dlhodobo. Napriek tomu, že formy násilia sa od prípadu k prípadu  líšia, násilné správanie má svoju typickú dynamiku, ktorá je vo všetkých prípadoch rovnaká. Ide o cyklické striedanie niekoľkých fáz.  

Narastanie napätia 

Vo vzťahu narastá napätie, napríklad kvôli tomu, že žena má odlišný názor na veci a vyjadruje nesúhlas. Násilný muž sa snaží sa nad ženou získať moc a kontrolu.  

Akútny útok 

Napätie prerastie do násilia. Muž sa dopúšťa akútneho útoku (akákoľvek  forma násilia, alebo  ich kombinácia). 

Ticho/popieranie 

Po útoku násilný muž spáchané násilie popiera, alebo ho zľahčuje. V tejto fáze je žena najčastejšie ticho, pretože sa obáva ďalšieho násilia, prípadne sa rozhodne vyhľadať pomoc a plánuje odchod z násilného vzťahu.  

„Medové týždne“ 

Ďalšou fázou je fáza „medových týždňov“. Muž  často prejavuje žene rôzne láskavosti (darčeky, prejavy lásky a náklonnosti) alebo sľubuje, že sa už nebude správať násilne, že sa zmení. 

Po tejto fáze začne v násilnom vzťahu znovu narastať napätie a jednotlivé fázy sa opakujú. Žena, aj deti zvyčajne cítia, že opäť dôjde k násiliu. Nevedia však kedy a ako, čo spôsobuje na strane ženy a detí neustálu neistotu a strach. Postupom času sa miera a závažnosť násilného správanie stupňujú,  trvanie a   striedanie    jednotlivých  fáz sa skracuje. Skracovanie jednotlivých fáz v praxi znamená, že časový odstup medzi jednotlivými akútnymi útokmi sa skracuje. Napríklad na začiatku vzťahu sa muž dopustil akútneho útoku jeden krát za pol roka, no postupom času k útokom dochádza pravidelne jedenkrát, alebo viackrát mesačne, až nakoniec denne. Pri násilí, ku ktorému dochádza veľmi často (napr. každý deň) a pri obzvlášť nebezpečných formách násilia je nevyhnutná veľmi rýchla a účinná intervencia, ktorá predíde ďalšiemu závažnejšiemu násiliu, alebo vražde žien a/alebo detí.