Nie je to pravda. Drogy a alkohol sú veľmi často spájané s témou násilia na ženách ale nie sú jeho príčinou. Mnoho mužov, ktorí vôbec nepijú, či neužívajú drogy sa správajú násilne a naopak, tí ktorí alkohol a drogy užívajú sa väčšinou násilne správajú len k svojim partnerkám ale k iným ľuďom sa násilne nesprávajú. Výsledky psychologických testov ukázali, že väčšina mužov, ktorí sa správajú násilne, netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo ochorením. Všetky tieto príčiny sú rizikovými faktormi, ktoré môžu viesť k závažnejšiemu ohrozeniu žien zažívajúcich násilie.

Nie je to pravda. Násilie na ženách je stále značne rozšírené a to kvôli vysokej tolerancii násilia v spoločnosti. K násiliu na ženách prispieva aj výchova, ktorá posilňuje tradičné predstavy o roli žien a mužov v spoločnosti a vedie k ich nerovnému postaveniu. Násilné činy sú podľa našich zákonov trestné bez ohľadu nato, či sú páchané v rodine alebo mimo nej. Násilie na ženách je preto problémom a zodpovednosťou nás všetkých.

Nie je to pravda. Dopad násilia na deti, ktorú sú svedkami násilia na svojej mame, je rovnako závažný. Mnohé výskumné štúdie poukazujú nato, že muži, ktorí sa správajú násilne k svojim partnerkám, sa v 70% prípadov správajú násilné aj k deťom. Násilní muži často prejavujú zvýšený záujem o deti práve v čase odchodu ženy z násilného vzťahu alebo tesne potom preto, aby si zabezpečili kontakt, a tým aj kontrolu nad svojimi partnerkami aj po ich odchode zo vzťahu.

Nie je to pravda. Násilie veľmi ovplyvňuje životy detí. Deti, ktoré žijú v rodinách, v ktorých sa ich otec správa násilne k ich mame, majú vážne psychické a emocionálne problémy v dôsledku toho, že sú nejakým spôsobom vystavené násiliu. Deti majú rôzne stratégie zvládania a jednou z nich môže byť aj to, že sa identifikujú s násilným otcom a stratia rešpekt k mame. To môže viesť k transgeneračnému cyklu násilia.

Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel. Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, kde sa rešpektuje odlišnosť názorov. V nenásilnom vzťahu pár spoločne hľadá východiská, riešenia a rešpektuje názor partnera/partnerky. V násilnom vzťahu nejde o rovnocenné partnerstvo. Muži, ktorí sa správajú násilne, nerešpektujú názory a postoje svojich partneriek. Násilie nie je nezhoda – je to použitie psychického, fyzického, sexuálneho násilia a hrozieb, ktorými si násilný muž vynucuje poslušnosť a dosahuje moc a kontrolu nad názormi, postojmi a telom svojej partnerky. Muži, ktorí sa správajú násilne, často hovoria, že sa s partnerkou iba pohádali a tým zľahčujú a ospravedlňujú svoje násilné správanie. Slovo „hádka“ používajú pre situácie, v ktorých partnerke nedovolia mať odlišný názor a jej nesúhlas trestajú.

Ženy si násilie nevymýšľajú ale práve naopak, ale mnohé ženy o násilí mlčia. Pocity hanby a obavy z reakcií okolia sú pre ženy veľkou prekážkou pri zverejnení skutočnosti, že zažívajú násilie. Ženy a deti si násilie nevymýšľajú, skôr o násilí nehovoria a veľa prípadov násilia zostáva skrytých. Odchod od muža, ktorý sa správa násilne, je väčšinou nebezpečnou situáciou, ktorá zvyšuje ohrozenie ženy a detí. Práve ženy, ktoré zažívajú násilie, sa často boja odísť a majú strach, ako muž zareaguje. Štát a inštitúcie často nie sú schopné zaručiť žene bezpečnosť, keď čelí najvyššiemu riziku – v čase odchodu z násilného vzťahu.

Nie je to pravda. Odchod od násilného partnera patrí medzi najvážnejšie rizikové faktory, ktoré často vedú k vystupňovaniu násilného správania mužov. V tomto období aj najčastejšie dochádza k vraždám žien. Zostať v násilnom vzťahu môže byť pre ženu paradoxne jednou zo stratégií, ktorou minimalizuje vystupňovanie násilného správania zo strany svojho partnera. Okrem toho majú ženy množstvo ďalších reálnych dôvodov, pre ktoré v násilnom vzťahu zotrvávajú. Ak žena v období, kedy sa rozhodne odísť z násilného vzťahu, nedostane účinnú ochranu, pomoc a podporu, je pravdepodobné, že sa pod tlakom a v dôsledku neustáleho prenasledovania a kontroly k násilnému partnerovi vráti.

Nie je to pravda. Nikto nemá za žiadnych okolností právo sa k inému človeku správať násilne. V násilnom vzťahu býva násilným mužom za “provokáciu“ často označené už to, že žena príde o niečo neskôr z práce, má na niečo vlastný názor, navštívi svoju priateľku, alebo si dovolí muža kritizovať. Muži často popisujú ako provokáciu správanie, ktoré sami u seba považujú za úplne samozrejmé. Okrem toho, takýto postoj hovorí, že za istých okolností má muž právo sa k žene správať násilne a tým zbavuje násilných mužov zodpovednosti za násilné správanie a prenáša ju na ženy. Ako dospelí ľudia máme možnosť voľby. Ak nás niekto provokuje alebo nie sme vo vzťahu spokojní, máme možnosť z takejto situácie alebo vzťahu odísť. Pre násilie neexistuje ospravedlnenie.

Násilie na ženách veľakrát začína alebo sa vystupňuje práve počas tehotenstva alebo krátko po narodení prvého dieťaťa. Násilie počas tehotenstva je rizikový faktor pre závažné a smrteľné ohrozenie. Vražda je najčastejšou príčinou úmrtia žien v tehotenstve alebo v období do jedného roka od narodenia dieťaťa.

Nie je to pravda. Násilie na ženách sa vyskytuje na všetkých úrovniach spoločnosti, či sú ľudia chudobní, alebo bohatí a bez ohľadu na to, či sú z majority alebo z nejakej menšiny. Neexistuje žiaden dôkaz toho, že sa menej vzdelaní alebo chudobní muži správajú k svojim manželkám alebo partnerkám násilne častejšie ako viac vzdelaní a bohatí muži.