VITAJTE
Prišli ste do online vzdelávacieho centra pre advokátky a advokátov k problematike násilia na ženách v partnerských vzťahoch. Nájdete tu užitočné informácie o špecifikách násilia na ženách, ktoré zažívajú zo strany súčasného či bývalého manžela alebo partnera, aj v kontexte súdnych konaní.
V tomto priestore sa venujeme viacerým špecifickým aspektom, ktoré súvisia s prácou a intervenciou polície v prípadoch násilia na ženách. Základné informácie o formách, vzorcoch a dynamike násilia nájdete vo všeobecnej sekcii tejto webovej stránky:
Mýty a fakty o násilí
Pre ženy zažívajúce násilie predstavujú trestné vyšetrovanie extrémny emocionálny stres a často aj nebezpečenstvo, pretože môžu viesť k vystupňovaniu násilia. Je dôležité, aby ste si boli vedomí obáv žien a poznali ich bezpečnostné stratégie, aby ste mohli v spolupráci s nimi prispieť k ich podpore a ochrane a nezvyšovali riziko vystupňovania násilia voči nim a ich deťom.
Nie je to pravda. Drogy a alkohol sú veľmi často spájané s témou násilia na ženách ale nie sú jeho príčinou. Mnoho mužov, ktorí vôbec nepijú, či neužívajú drogy sa správajú násilne a naopak, tí ktorí alkohol a drogy užívajú sa väčšinou násilne správajú len k svojim partnerkám ale k iným ľuďom sa násilne nesprávajú. Výsledky psychologických testov ukázali, že väčšina mužov, ktorí sa správajú násilne, netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo ochorením. Všetky tieto príčiny sú rizikovými faktormi, ktoré môžu viesť k závažnejšiemu ohrozeniu žien zažívajúcich násilie.
Nie je to pravda. Drogy a alkohol sú veľmi často spájané s témou násilia na ženách ale nie sú jeho príčinou. Mnoho mužov, ktorí vôbec nepijú, či neužívajú drogy sa správajú násilne a naopak, tí ktorí alkohol a drogy užívajú sa väčšinou násilne správajú len k svojim partnerkám ale k iným ľuďom sa násilne nesprávajú. Výsledky psychologických testov ukázali, že väčšina mužov, ktorí sa správajú násilne, netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo ochorením. Všetky tieto príčiny sú rizikovými faktormi, ktoré môžu viesť k závažnejšiemu ohrozeniu žien zažívajúcich násilie.
Nie je to pravda. Drogy a alkohol sú veľmi často spájané s témou násilia na ženách ale nie sú jeho príčinou. Mnoho mužov, ktorí vôbec nepijú, či neužívajú drogy sa správajú násilne a naopak, tí ktorí alkohol a drogy užívajú sa väčšinou násilne správajú len k svojim partnerkám ale k iným ľuďom sa násilne nesprávajú. Výsledky psychologických testov ukázali, že väčšina mužov, ktorí sa správajú násilne, netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo ochorením. Všetky tieto príčiny sú rizikovými faktormi, ktoré môžu viesť k závažnejšiemu ohrozeniu žien zažívajúcich násilie.
Nie je to pravda. Násilie na ženách je stále značne rozšírené a to kvôli vysokej tolerancii násilia v spoločnosti. K násiliu na ženách prispieva aj výchova, ktorá posilňuje tradičné predstavy o roli žien a mužov v spoločnosti a vedie k ich nerovnému postaveniu. Násilné činy sú podľa našich zákonov trestné bez ohľadu nato, či sú páchané v rodine alebo mimo nej. Násilie na ženách je preto problémom a zodpovednosťou nás všetkých.
Nie je to pravda. Dopad násilia na deti, ktorú sú svedkami násilia na svojej mame, je rovnako závažný. Mnohé výskumné štúdie poukazujú nato, že muži, ktorí sa správajú násilne k svojim partnerkám, sa v 70% prípadov správajú násilné aj k deťom. Násilní muži často prejavujú zvýšený záujem o deti práve v čase odchodu ženy z násilného vzťahu alebo tesne potom preto, aby si zabezpečili kontakt, a tým aj kontrolu nad svojimi partnerkami aj po ich odchode zo vzťahu.
Nie je to pravda. Násilie veľmi ovplyvňuje životy detí. Deti, ktoré žijú v rodinách, v ktorých sa ich otec správa násilne k ich mame, majú vážne psychické a emocionálne problémy v dôsledku toho, že sú nejakým spôsobom vystavené násiliu. Deti majú rôzne stratégie zvládania a jednou z nich môže byť aj to, že sa identifikujú s násilným otcom a stratia rešpekt k mame. To môže viesť k transgeneračnému cyklu násilia.
Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel. Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, kde sa rešpektuje odlišnosť názorov. V nenásilnom vzťahu pár spoločne hľadá východiská, riešenia a rešpektuje názor partnera/partnerky. V násilnom vzťahu nejde o rovnocenné partnerstvo. Muži, ktorí sa správajú násilne, nerešpektujú názory a postoje svojich partneriek. Násilie nie je nezhoda – je to použitie psychického, fyzického, sexuálneho násilia a hrozieb, ktorými si násilný muž vynucuje poslušnosť a dosahuje moc a kontrolu nad názormi, postojmi a telom svojej partnerky. Muži, ktorí sa správajú násilne, často hovoria, že sa s partnerkou iba pohádali a tým zľahčujú a ospravedlňujú svoje násilné správanie. Slovo „hádka“ používajú pre situácie, v ktorých partnerke nedovolia mať odlišný názor a jej nesúhlas trestajú.
Ženy si násilie nevymýšľajú ale práve naopak, ale mnohé ženy o násilí mlčia. Pocity hanby a obavy z reakcií okolia sú pre ženy veľkou prekážkou pri zverejnení skutočnosti, že zažívajú násilie. Ženy a deti si násilie nevymýšľajú, skôr o násilí nehovoria a veľa prípadov násilia zostáva skrytých. Odchod od muža, ktorý sa správa násilne, je väčšinou nebezpečnou situáciou, ktorá zvyšuje ohrozenie ženy a detí. Práve ženy, ktoré zažívajú násilie, sa často boja odísť a majú strach, ako muž zareaguje. Štát a inštitúcie často nie sú schopné zaručiť žene bezpečnosť, keď čelí najvyššiemu riziku – v čase odchodu z násilného vzťahu.
Nie je to pravda. Odchod od násilného partnera patrí medzi najvážnejšie rizikové faktory, ktoré často vedú k vystupňovaniu násilného správania mužov. V tomto období aj najčastejšie dochádza k vraždám žien. Zostať v násilnom vzťahu môže byť pre ženu paradoxne jednou zo stratégií, ktorou minimalizuje vystupňovanie násilného správania zo strany svojho partnera. Okrem toho majú ženy množstvo ďalších reálnych dôvodov, pre ktoré v násilnom vzťahu zotrvávajú. Ak žena v období, kedy sa rozhodne odísť z násilného vzťahu, nedostane účinnú ochranu, pomoc a podporu, je pravdepodobné, že sa pod tlakom a v dôsledku neustáleho prenasledovania a kontroly k násilnému partnerovi vráti.
Nie je to pravda. Nikto nemá za žiadnych okolností právo sa k inému človeku správať násilne. V násilnom vzťahu býva násilným mužom za “provokáciu“ často označené už to, že žena príde o niečo neskôr z práce, má na niečo vlastný názor, navštívi svoju priateľku, alebo si dovolí muža kritizovať. Muži často popisujú ako provokáciu správanie, ktoré sami u seba považujú za úplne samozrejmé. Okrem toho, takýto postoj hovorí, že za istých okolností má muž právo sa k žene správať násilne a tým zbavuje násilných mužov zodpovednosti za násilné správanie a prenáša ju na ženy. Ako dospelí ľudia máme možnosť voľby. Ak nás niekto provokuje alebo nie sme vo vzťahu spokojní, máme možnosť z takejto situácie alebo vzťahu odísť. Pre násilie neexistuje ospravedlnenie.
Násilie na ženách veľakrát začína alebo sa vystupňuje práve počas tehotenstva alebo krátko po narodení prvého dieťaťa. Násilie počas tehotenstva je rizikový faktor pre závažné a smrteľné ohrozenie. Vražda je najčastejšou príčinou úmrtia žien v tehotenstve alebo v období do jedného roka od narodenia dieťaťa.
Nie je to pravda. Násilie na ženách sa vyskytuje na všetkých úrovniach spoločnosti, či sú ľudia chudobní, alebo bohatí a bez ohľadu na to, či sú z majority alebo z nejakej menšiny. Neexistuje žiaden dôkaz toho, že sa menej vzdelaní alebo chudobní muži správajú k svojim manželkám alebo partnerkám násilne častejšie ako viac vzdelaní a bohatí muži.
AKO VYHODNOCOVAŤ
OHROZENIE
Bezpečie žien a detí
Ženy a deti, ktoré zažívajú opakované násilie, môžu byť traumatizované. Preto je dôležité pomôcť im vytvoriť bezpečie a obnoviť kontrolu nad svojim životom. Vytvorenie bezpečného prostredia znamená okrem zaistenia fyzického bezpečia ženy aj vytvorenie podmienok, ktoré uľahčia žene dôverovať prebiehajúcim procesom a budú predchádzať sekundárnej viktimizácií a traumatizácii.
Je vhodné zabezpečiť, aby žena neprišla do kontaktu s násilným partnerom pred a po výsluchu alebo aby bola v bezpečí a rovnako aby jej bol zabezpečený bezpečný odchod a to hlavne v tých prípadoch, keď žena hovorí o tom, že má strach z násilného partnera alebo o tom, že ju partner prenasleduje. Rovnako je dôležité zabezpečiť bezpečie detí.
Je dôležité obmedziť kontakt ženy s násilným partnerom na nevyhnutné minimum. Násilní partneri majú často dlhoročné skúsenosti s tým, ako “vyviesť ženu z rovnováhy” a každý kontakt s násilným partnerom predstavuje pre ženu riziko opätovnej traumatizácie.
Obmedziť kontakt násilného muža so ženou/deťmi len na nevyhnutne potrebný čas a to tak, aby sa násilný muž nedostal do ich bezprostrednej blízkosti.
Dôveru ženy posilníme tým, že ju budeme pozorne a aktívne počúvať, nebudeme ju spochybňovať a zľahčovať jej výpovede, budeme brať vážne to čo hovorí a tiež sa budeme vyvarovať hodnoteniu, obviňovaniu ženy a prenášaniu zodpovednosti za násilné správanie partnera. Rovnako je dôležité uvedomiť si, žena ma právo rozhodovať o svojom živote.
Násilní partneri ženám často hovoria, čo majú robiť a čo nemajú robiť, uplatňujú nad nimi totálnu moc a kontrolu; obviňujú ich a prenášajú na ne zodpovednosť za svoje násilné správanie. Ak ženy cítia, že sa tento prístup akýmkoľvek spôsobom opakuje zo strany inštitúcií alebo profesií, na ktoré sa obrátia, s najväčšou pravdepodobnosťou vám nebudú dôverovať. Ak je to možné, je dobré vyhnúť sa otázkam, ktoré sa začínajú slovom “prečo”. Tieto otázky v sebe často nesú obviňovanie, resp. tak môžu byť ženou vnímané.
Účasť na výsluchu alebo súdnom pojednávaní je stresujúca a preto veľkou podporou môže byť zrozumiteľná informácia o tom, ako bude štruktúrovaný výsluch alebo pojednávanie a priebežné informovanie o tom, čo už prebehlo a čo sa bude diať ďalej. V rámci možností je dôležité žene poskytnúť toľko času na zodpovedanie otázok, koľko potrebuje. Informovanosť ženy o jej možnostiach je kľúčová.
Dopady násilia na ženy
Násilie, ktoré ženy zažívajú zo strany súčasného či bývalého partnera alebo manžela, má rôzne dopady na ich psychické zdravie a pohodu. Pri poskytovaní pomoci ženám a ich deťom, vrátane právnej pomoci, je dôležité rozumieť týmto dopadom.
Celoeurópsky reprezentatívny prieskum o násilí na ženách z roku 2014 skúmal aj dlhodobé dopady na psychické zdravie žien. Slovenské respondentky uvádzali tieto najčastejšie dlhodobé dopady násilia:
- Pocit zraniteľnosti – 46% žien
- Úzkosť – 41% žien
- Strata sebavedomia – 28% žien
- Depresie – 24%
Ide o súbor príznakov poukazujúcich na to, že osoba zažíva alebo zažila násilie. Ide o koncept, ktorý síce nie je psycho-diagnostickým termínom, považuje sa však za syndróm toho, že osoba zažila násilie a to má dopad na jej emocionálne prežívanie a správanie. Jednou z hlavných línií kritických postojov k jeho využívaniu v praxi je, že nezohľadňuje žitú skúsenosť žien s násilím pokiaľ skúmanie jeho prítomnosti nie je sprevádzané podrobným skúmaním foriem a vzorcov násilia, ako aj komplexom ďalších faktorov, ktoré majú vplyv na správanie a emocionálne prežívanie žien.
Najnovšie tiež nazývaná ako komplexná posttraumatická stresová porucha, ktorá zohľadňuje aj dopady opakovaného alebo pretrvávajúceho vystavenia traumatickému zážitku, často spôsobovaného inou osobou. Je dôležité pamätať na to, že absencia príznakov posttraumatickej stresovej poruchy nesignalizuje, že obeť nie je traumatizovaná. Zo skúseností z práce so ženami a deťmi, ako aj z výskumov je však zjavné, že prežité násilie má vážne dopady na psychické, aj fyzické zdravie žien a ich detí.
Ako sa dopady prežitého
násilia prejavujú v správaní
a reakciách žien
Ženy a deti, ktoré zažívajú opakované násilie, môžu byť traumatizované. Preto je dôležité pomôcť im vytvoriť bezpečie a obnoviť kontrolu nad svojim životom. Vytvorenie bezpečného prostredia znamená okrem zaistenia fyzického bezpečia ženy aj vytvorenie podmienok, ktoré uľahčia žene dôverovať prebiehajúcim procesom a budú predchádzať sekundárnej viktimizácií a traumatizácii.
Traumatický zážitok je udalosť alebo séria udalostí, ktoré vyvolávajú nadmerný stres, pričom táto udalosť je sprevádzaná pocitmi strachu a bezmocnosti. Nadmerný stres vyvolaný inou osobou sa vyskytuje pri násilí a hrozbe násilím alebo smrťou spojených s nemožnosťou zo stresujúcej situácie uniknúť, ani sa jej vyhnúť. Túto situáciu, ako aj možnosť úniku, človek nevyhodnocuje na vedomej (racionálnej) úrovni, a preto reakcia nie je zväčša ovplyvniteľná vôľou. U žien, ktoré zažívajú násilie, je traumatické vyhodnocovanie situácie posilňované aj tým, že predošlé stratégie vyhnúť sa násiliu alebo sa brániť boli neúspešné alebo úspešné len krátkodobo a hrozba násilia je stále prítomná.
Pri vystavení situácii ohrozujúcej zdravie alebo život reaguje ľudský organizmus mobilizáciou zdrojov na útok alebo útek, a ak sú tieto stratégie nemožné alebo neúspešné, dochádza k preťaženiu autonómneho nervového systému a k tzv. zamrznutiu. Traumatická situácia teda ostáva nevyriešená a nervový systém má tendenciu opakovane sa pokúšať ju vyriešiť aj vtedy, keď reálne žiadne ohrozenie nie je prítomné. Ak je autonómny nervový systém ženy pripravený na útok alebo útek, žena pôsobí podráždene, agitovane až útočne, nadmerne reaguje aj na minimálne impulzy, má problém sa sústrediť sa, resp. je sústredená iba na jednu vec a tú neustále prináša. Môže pôsobiť, že nepočúva a nereaguje na to, čo hovoria ostatní, prípadne môže byť plačlivá. Stav zodpovedajúci zamrznutiu sa môže prejaviť tak, že žena pôsobí otupelo a neprítomne, prípadne ľahostajne, ako keby jej na priebehu konania vôbec nezáležalo. Tieto stavy sa pritom môžu striedať aj v priebehu krátkych časových úsekov.
Jednou z najčastejších príčin zmeny správania ženy býva tzv. “flashback”, čiže opätovné prežívanie traumatickej udalosti z minulosti na emocionálnej rovine, často bez uvedomovaného faktického obsahu spomienky. Tieto impulzy zdanlivo s traumatickou situáciou nesúvisia, ale v minulosti boli počas traumatickej situácie prítomné, napríklad určitá vôňa alebo zápach, výraz tváre, gesto, slovné spojenie a podobne. Násilný partner ženy môže tieto impulzy rozpoznať a cielene ich využívať s vedomím, že okolie ich nedokáže identifikovať ako formu zastrašovania. Najčastejšie sa to deje v prípade súdnych konaní, kde je prítomný aj násilník, ktorý povahou svojej neverbálnej komunikácie môže u takejto ženy opäť vzbudiť moc a kontrolu.
Informácia o tom, že traumatický stres narúša epizodickú pamäť, je všeobecne prijímaným vedeckým faktom. Výsledkom tohto narušenia je, že v rôznej miere klesá schopnosť vybaviť si spomienku na traumatickú udalosť v zmysle konkrétnych faktov (kde, kedy a ako udalosť prebehla), ako aj schopnosť spomenúť si na časovú následnosť priebehu udalosti alebo viacerých udalostí. V prípade žien zažívajúcich násilie sa situácia komplikuje o skutočnosť, že zažili sériu traumatických udalosti, ktoré sa môžu v spomienkach navzájom prelínať či prekrývať. Prirodzenou funkciou mozgu je zabudnuté detaily dopĺňať, najčastejšie detailmi iných spomienok, pričom tieto vyplnenia zabudnutých detailov nie sú v čase stabilné a môžu sa meniť. Výsledkom toho môže byť, že žena nedokáže popísať niektoré detaily a časovú následnosť traumatických udalosti konzistentne a preto pôsobí nedôveryhodne.
Môže sa stať, že žena ospravedlňuje skutky násilného muža a preberá za ne vinu na seba, prípadne ich popiera, čím ide proti vlastným záujmom. Prečo k tomu dochádza, má mnoho vysvetlení. V prípade, ak je prítomný násilný partner, najpravdepodobnejším vysvetlením je strach z ďalšieho násilia.
Sekundárna viktimizácia
Sekundárna viktimizácia je negatívne alebo necitlivé správanie sa k žene, ktorá zažila násilie, ktorá takúto reakciu prežíva ako ďalšie porušovanie jej práv. Najčastejšie ide o obviňovanie ženy z násilia, ktoré zažíva alebo zažila.
Najčastejšie je spôsobuje obviňovanie z násilia, ktoré ženy zažívajú zo strany inštitúcií, ale aj zo strany blízkych ľudí a rodiny alebo médií, ktoré o prípadoch násilia na ženách necitlivo informujú. Ľudia majú tendenciu obviňovať ženy z prežitého násilia z viacerých dôvodov a väčšina takéhoto správania pramení z predsudkov, stereotypov a mylných predstáv o ženách zažívajúcich násilie, o páchateľoch násilia, o násilí na ženách vo všeobecnosti a aj z potreby cítiť sa bezpečne.
Je dôležité uvedomiť si a vedome pracovať na tom, že nebudeme ženy obviňovať z násilia, ktoré prežili. Aktívna a vedomá práca s našimi presvedčeniami, stereotypnými predstavami o ženách, ktoré zažívajú násilie, je veľmi účinné opatrenie na zvýšenie dôvery žien v systém ochrany a pomoci. Potrebujeme sa samých seba pýtať odkiaľ pramení moja nedôvera v to, čo mi žena hovorí? Akým presvedčeniam o ženách zažívajúcich násilie verím? Prikladám rovnakú váhu tomu, čo mi hovorí žena a tomu, čo počujem od muža, ktorý sa správa násilne?
MOC A KONTROLA PO SEPARÁCII
DETI ŽIEN ZAŽÍVAJÚCICH NÁSILIE V PARTNERSKÝCH VZŤAHOCH
Ženy zažívajúce násilie a ich deti sú často zo strany inštitúcií vystavované protichodným opatreniam. Na jednej strane sa od žien očakáva, že budú chrániť deti pred násilím a odídu od násilného manžela alebo partnera, avšak po odchode z násilného vzťahu sa od žien očakáva, že budú podporovať kontakt násilného manžela alebo partnera s deťmi a že sa ony samy budú s násilným mužom stretávať.
„Model troch planét“ je nástrojom pre úvahu o tom, čomu odborníčky a odborníčky čelia a aké sú ich očakávania odvodené od ich vlastných rolí.
Potreby, obavy a očakávania
žien pri riešení situácie násilia
Pre ženy zažívajúce násilie predstavujú trestné vyšetrovanie extrémny emocionálny stres a často aj nebezpečenstvo, pretože môžu viesť k vystupňovaniu násilia. Je dôležité, aby ste si boli vedomí obáv žien a poznali ich bezpečnostné stratégie, aby ste mohli v spolupráci s nimi prispieť k ich podpore a ochrane a nezvyšovali riziko vystupňovania násilia voči nim a ich deťom.
Ženy potrebujú vedieť
- o čo sa bude v priebehu súdneho konania či vyšetrovania diať
- k akým informáciám a kedy bude mať ich násilný partner/manžel prístup
- aké majú v konaní práva
- ako a kedy môžu navrhovať dôkazy
- o prepustení partnera/manžela z väzby, z výkonu trestu odňatia slobody, aby vedeli plánovať a realizovať kroky na ochranu seba a detí
- o jednotlivých úkonoch v konaniach
V súvislosti so súdnymi konaniami a trestným vyšetrovaním ženy popisujú najčastejšie nasledujúce obavy. Hovoria, že sa boja reakcie partnera/manžel, že keď sa dozvie, že podnikli právne kroky vystupňuje násilie alebo zabije ženu a/alebo deti.
Majú obavu z toho, že im a ich deťom nebudú inštitúcie veriť a tiež, že nebudú prihliadať na názor ich detí, v konaniach, ktoré sa ich týkajú. Ich obava tiež je, že nebudú vedieť dostatočne preukázať, že sa k nim partner/manžel správal násilne.
Majú obavu, ako budú konania prebiehať, čo sa počas nich bude diať. Boja sa, že sa stretnú počas úkonov, či v budovách súdu alebo polície s násilným manželom/partnerom.
Obávajú sa výsledku súdnych konaní, najmä toho, že ich manžel/partner pôjde do väzenia, že sa ich deti budú hanbiť, že majú otca vo väzení. Boja sa, že im súdy zoberú deti a / alebo ich budú musieť dávať na styk násilnému partnerovi. Často majú obavu, že prídu o majetok a strechu nad hlavou.
Niektoré rozhodnutia, alebo kroky, ktoré sa ženy rozhodnú aj v rámci súdnych konaní a trestného vyšetrovania urobiť, nemusia byť pre vás ako ich právnych zástupcov/zástupkyne zvonku zrozumiteľné alebo pochopiteľné. Dôvodom je často to, že nepoznáme, nevidíme a nezažívame komplexnosť násilia a jeho dopadov a nedokážeme komplexne posúdiť riziká vyplývajúce z násilia, ktorým sú ženy a deti vystavené. Jednou z nich je aj možná neochota svedčiť proti násilnému partnerovi/manželovi.
Dôvody, ktoré môžu ženy a deti zastavovať v tom, aby svedčili/vypovedali, môžu byť najmä strach z reakcie násilného partnera/manžela, či stretnutia s ním v pojednávacej miestnosti alebo budove súdu. Ženy môžu mať pocity hanby a túžia zabudnúť na násilie, ktorému čelili. Zastavovať ženy môžu aj symptómy traumy ,ktoré sú dopadom zažitého násilia, napr. popieranie tejto skúsenosti, stiahnutie sa.
Môžu byť pod tlakom rodiny či známych, aby nesvedčili alebo nemajú dôveru v súdy a políciu.
ROZHODOVACIA PRAX EURÓPSKEHO SÚDU
PRE ĽUDSKÉ PRÁVA A POSTUP
PRI PODÁVANÍ SŤAŽNOSTÍ
O niektorých prípadoch násilia páchaného na ženách zo strany ich partnerov/manželov a ich deťoch sú rozhodoval aj Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej ako ESĽP).
Slovenské súdy sú jeho judikatúrou viazané a ako právne zástupkyne či zástupcovia ju v prípade potreby viete použiť na podporu vašej argumentácie pri zastupovaní žien.
Pokyny pre potenciálnych sťažovateľov a oficiálny formulár sťažnosti len prostredníctvom, ktorého je možné na ESLP sťažnosť podať nájdete aj v slovenčine na stránke ESĽP tu.
Na stránke ESĽP je k dispozícii v slovenskom jazyku aj návod na vyplnenie sťažnosti a video návod.
Kancelária ESĽP pravidelne zverejňuje prehľad aktuálnej judikatúry podľa tém, je ňou aj téma domáceho násilia a poručenských sporov. V anglickom jazyku ju nájdete na stránke súdu tu.
Spoločným úsilím k inkluzívnej Európe
nórske granty
Nórske granty predstavujú príspevok Nórska k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Nórsko prostredníctvom Nórskych grantov prispieva k znižovaniu ekonomických a spoločenských rozdielov a k posilňovaniu vzájomných vzťahov s prijímateľskými štátmi v strednej a východnej Európe a v Pobaltí. Nórsko úzko spolupracuje s EÚ prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Spoločne s inými donormi poskytlo Nórsko postupne v rokoch 1994 až 2014 prostredníctvom grantových schém 3,3 miliardy eur. Nórske granty sú financované výlučne Nórskom a sú dostupné v krajinách, ktoré sa pripojili k EÚ po roku 2003. Na obdobie 2014 – 2021 dosahujú Nórske granty 1,25 miliardy eur.
Prioritami tohto obdobia sú:
#1 Inovácie, výskum, vzdelávanie a konkurencieschopnosť
#2 Sociálna inklúzia, zamestnanosť mladých a odstraňovanie chudoby
#3 Životné prostredie, energia, zmena klímy a nízko uhlíkové hospodárstvo
#4 Kultúra, občianska spoločnosť, dobré spravovanie a základné práva
#5 Spravodlivosť a vnútorné záležitosti
Všetky projekty sú vo výške 15% spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk.
Za obsah podstránky projektu na tejto webovej stránke sú zodpovedné organizácie Fenestra, OZ Hana a Pomoc rodine. Správca programu nenesie zodpovednosť za akékoľvek informácie obsiahnuté na webovej podstránke k projektu.
