VITAJTE
Prišli ste do online vzdelávacieho centra pre oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a referáty poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR k problematike násilia na ženách v partnerských vzťahoch. Nájdete tu užitočné informácie o špecifikách násilia na ženách, ktoré zažívajú zo strany súčasného či bývalého manžela alebo partnera, aj v kontexte súdnych konaní.
V tomto priestore sa venujeme viacerým špecifickým aspektom, ktoré súvisia s prácou a intervenciou polície v prípadoch násilia na ženách. Základné informácie o formách, vzorcoch a dynamike násilia nájdete vo všeobecnej sekcii tejto webovej stránky:
MOC A KONTROLA PO SEPARÁCII
Mýty a fakty o násilí
Pre ženy zažívajúce násilie predstavujú trestné vyšetrovanie extrémny emocionálny stres a často aj nebezpečenstvo, pretože môžu viesť k vystupňovaniu násilia. Je dôležité, aby ste si boli vedomí obáv žien a poznali ich bezpečnostné stratégie, aby ste mohli v spolupráci s nimi prispieť k ich podpore a ochrane a nezvyšovali riziko vystupňovania násilia voči nim a ich deťom.
Nie je to pravda. Drogy a alkohol sú veľmi často spájané s témou násilia na ženách ale nie sú jeho príčinou. Mnoho mužov, ktorí vôbec nepijú, či neužívajú drogy sa správajú násilne a naopak, tí ktorí alkohol a drogy užívajú sa väčšinou násilne správajú len k svojim partnerkám ale k iným ľuďom sa násilne nesprávajú. Výsledky psychologických testov ukázali, že väčšina mužov, ktorí sa správajú násilne, netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo ochorením. Všetky tieto príčiny sú rizikovými faktormi, ktoré môžu viesť k závažnejšiemu ohrozeniu žien zažívajúcich násilie.
Nie je to pravda. Drogy a alkohol sú veľmi často spájané s témou násilia na ženách ale nie sú jeho príčinou. Mnoho mužov, ktorí vôbec nepijú, či neužívajú drogy sa správajú násilne a naopak, tí ktorí alkohol a drogy užívajú sa väčšinou násilne správajú len k svojim partnerkám ale k iným ľuďom sa násilne nesprávajú. Výsledky psychologických testov ukázali, že väčšina mužov, ktorí sa správajú násilne, netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo ochorením. Všetky tieto príčiny sú rizikovými faktormi, ktoré môžu viesť k závažnejšiemu ohrozeniu žien zažívajúcich násilie.
Nie je to pravda. Drogy a alkohol sú veľmi často spájané s témou násilia na ženách ale nie sú jeho príčinou. Mnoho mužov, ktorí vôbec nepijú, či neužívajú drogy sa správajú násilne a naopak, tí ktorí alkohol a drogy užívajú sa väčšinou násilne správajú len k svojim partnerkám ale k iným ľuďom sa násilne nesprávajú. Výsledky psychologických testov ukázali, že väčšina mužov, ktorí sa správajú násilne, netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo ochorením. Všetky tieto príčiny sú rizikovými faktormi, ktoré môžu viesť k závažnejšiemu ohrozeniu žien zažívajúcich násilie.
Nie je to pravda. Násilie na ženách je stále značne rozšírené a to kvôli vysokej tolerancii násilia v spoločnosti. K násiliu na ženách prispieva aj výchova, ktorá posilňuje tradičné predstavy o roli žien a mužov v spoločnosti a vedie k ich nerovnému postaveniu. Násilné činy sú podľa našich zákonov trestné bez ohľadu nato, či sú páchané v rodine alebo mimo nej. Násilie na ženách je preto problémom a zodpovednosťou nás všetkých.
Nie je to pravda. Dopad násilia na deti, ktorú sú svedkami násilia na svojej mame, je rovnako závažný. Mnohé výskumné štúdie poukazujú nato, že muži, ktorí sa správajú násilne k svojim partnerkám, sa v 70% prípadov správajú násilné aj k deťom. Násilní muži často prejavujú zvýšený záujem o deti práve v čase odchodu ženy z násilného vzťahu alebo tesne potom preto, aby si zabezpečili kontakt, a tým aj kontrolu nad svojimi partnerkami aj po ich odchode zo vzťahu.
Nie je to pravda. Násilie veľmi ovplyvňuje životy detí. Deti, ktoré žijú v rodinách, v ktorých sa ich otec správa násilne k ich mame, majú vážne psychické a emocionálne problémy v dôsledku toho, že sú nejakým spôsobom vystavené násiliu. Deti majú rôzne stratégie zvládania a jednou z nich môže byť aj to, že sa identifikujú s násilným otcom a stratia rešpekt k mame. To môže viesť k transgeneračnému cyklu násilia.
Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel. Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, kde sa rešpektuje odlišnosť názorov. V nenásilnom vzťahu pár spoločne hľadá východiská, riešenia a rešpektuje názor partnera/partnerky. V násilnom vzťahu nejde o rovnocenné partnerstvo. Muži, ktorí sa správajú násilne, nerešpektujú názory a postoje svojich partneriek. Násilie nie je nezhoda – je to použitie psychického, fyzického, sexuálneho násilia a hrozieb, ktorými si násilný muž vynucuje poslušnosť a dosahuje moc a kontrolu nad názormi, postojmi a telom svojej partnerky. Muži, ktorí sa správajú násilne, často hovoria, že sa s partnerkou iba pohádali a tým zľahčujú a ospravedlňujú svoje násilné správanie. Slovo „hádka“ používajú pre situácie, v ktorých partnerke nedovolia mať odlišný názor a jej nesúhlas trestajú.
Ženy si násilie nevymýšľajú ale práve naopak, ale mnohé ženy o násilí mlčia. Pocity hanby a obavy z reakcií okolia sú pre ženy veľkou prekážkou pri zverejnení skutočnosti, že zažívajú násilie. Ženy a deti si násilie nevymýšľajú, skôr o násilí nehovoria a veľa prípadov násilia zostáva skrytých. Odchod od muža, ktorý sa správa násilne, je väčšinou nebezpečnou situáciou, ktorá zvyšuje ohrozenie ženy a detí. Práve ženy, ktoré zažívajú násilie, sa často boja odísť a majú strach, ako muž zareaguje. Štát a inštitúcie často nie sú schopné zaručiť žene bezpečnosť, keď čelí najvyššiemu riziku – v čase odchodu z násilného vzťahu.
Nie je to pravda. Odchod od násilného partnera patrí medzi najvážnejšie rizikové faktory, ktoré často vedú k vystupňovaniu násilného správania mužov. V tomto období aj najčastejšie dochádza k vraždám žien. Zostať v násilnom vzťahu môže byť pre ženu paradoxne jednou zo stratégií, ktorou minimalizuje vystupňovanie násilného správania zo strany svojho partnera. Okrem toho majú ženy množstvo ďalších reálnych dôvodov, pre ktoré v násilnom vzťahu zotrvávajú. Ak žena v období, kedy sa rozhodne odísť z násilného vzťahu, nedostane účinnú ochranu, pomoc a podporu, je pravdepodobné, že sa pod tlakom a v dôsledku neustáleho prenasledovania a kontroly k násilnému partnerovi vráti.
Nie je to pravda. Nikto nemá za žiadnych okolností právo sa k inému človeku správať násilne. V násilnom vzťahu býva násilným mužom za “provokáciu“ často označené už to, že žena príde o niečo neskôr z práce, má na niečo vlastný názor, navštívi svoju priateľku, alebo si dovolí muža kritizovať. Muži často popisujú ako provokáciu správanie, ktoré sami u seba považujú za úplne samozrejmé. Okrem toho, takýto postoj hovorí, že za istých okolností má muž právo sa k žene správať násilne a tým zbavuje násilných mužov zodpovednosti za násilné správanie a prenáša ju na ženy. Ako dospelí ľudia máme možnosť voľby. Ak nás niekto provokuje alebo nie sme vo vzťahu spokojní, máme možnosť z takejto situácie alebo vzťahu odísť. Pre násilie neexistuje ospravedlnenie.
Násilie na ženách veľakrát začína alebo sa vystupňuje práve počas tehotenstva alebo krátko po narodení prvého dieťaťa. Násilie počas tehotenstva je rizikový faktor pre závažné a smrteľné ohrozenie. Vražda je najčastejšou príčinou úmrtia žien v tehotenstve alebo v období do jedného roka od narodenia dieťaťa.
Nie je to pravda. Násilie na ženách sa vyskytuje na všetkých úrovniach spoločnosti, či sú ľudia chudobní, alebo bohatí a bez ohľadu na to, či sú z majority alebo z nejakej menšiny. Neexistuje žiaden dôkaz toho, že sa menej vzdelaní alebo chudobní muži správajú k svojim manželkám alebo partnerkám násilne častejšie ako viac vzdelaní a bohatí muži.
Dopady násilia na ženy
Násilie, ktoré ženy zažívajú zo strany súčasného či bývalého partnera alebo manžela, má rôzne dopady na ich psychické zdravie a pohodu. Pri poskytovaní pomoci ženám a ich deťom, vrátane právnej pomoci, je dôležité rozumieť týmto dopadom.
Celoeurópsky reprezentatívny prieskum o násilí na ženách z roku 2014 skúmal aj dlhodobé dopady na psychické zdravie žien. Slovenské respondentky uvádzali tieto najčastejšie dlhodobé dopady násilia:
- Pocit zraniteľnosti – 46% žien
- Úzkosť – 41% žien
- Strata sebavedomia – 28% žien
- Depresie – 24%
Ide o súbor príznakov poukazujúcich na to, že osoba zažíva alebo zažila násilie. Ide o koncept, ktorý síce nie je psycho-diagnostickým termínom, považuje sa však za syndróm toho, že osoba zažila násilie a to má dopad na jej emocionálne prežívanie a správanie. Jednou z hlavných línií kritických postojov k jeho využívaniu v praxi je, že nezohľadňuje žitú skúsenosť žien s násilím pokiaľ skúmanie jeho prítomnosti nie je sprevádzané podrobným skúmaním foriem a vzorcov násilia, ako aj komplexom ďalších faktorov, ktoré majú vplyv na správanie a emocionálne prežívanie žien.
Najnovšie tiež nazývaná ako komplexná posttraumatická stresová porucha, ktorá zohľadňuje aj dopady opakovaného alebo pretrvávajúceho vystavenia traumatickému zážitku, často spôsobovaného inou osobou. Je dôležité pamätať na to, že absencia príznakov posttraumatickej stresovej poruchy nesignalizuje, že obeť nie je traumatizovaná. Zo skúseností z práce so ženami a deťmi, ako aj z výskumov je však zjavné, že prežité násilie má vážne dopady na psychické, aj fyzické zdravie žien a ich detí.
Ako sa dopady prežitého
násilia prejavujú v správaní
a reakciách žien
Ženy a deti, ktoré zažívajú opakované násilie, môžu byť traumatizované. Preto je dôležité pomôcť im vytvoriť bezpečie a obnoviť kontrolu nad svojim životom. Vytvorenie bezpečného prostredia znamená okrem zaistenia fyzického bezpečia ženy aj vytvorenie podmienok, ktoré uľahčia žene dôverovať prebiehajúcim procesom a budú predchádzať sekundárnej viktimizácií a traumatizácii.
Traumatický zážitok je udalosť alebo séria udalostí, ktoré vyvolávajú nadmerný stres, pričom táto udalosť je sprevádzaná pocitmi strachu a bezmocnosti. Nadmerný stres vyvolaný inou osobou sa vyskytuje pri násilí a hrozbe násilím alebo smrťou spojených s nemožnosťou zo stresujúcej situácie uniknúť, ani sa jej vyhnúť. Túto situáciu, ako aj možnosť úniku, človek nevyhodnocuje na vedomej (racionálnej) úrovni, a preto reakcia nie je zväčša ovplyvniteľná vôľou. U žien, ktoré zažívajú násilie, je traumatické vyhodnocovanie situácie posilňované aj tým, že predošlé stratégie vyhnúť sa násiliu alebo sa brániť boli neúspešné alebo úspešné len krátkodobo a hrozba násilia je stále prítomná.
Pri vystavení situácii ohrozujúcej zdravie alebo život reaguje ľudský organizmus mobilizáciou zdrojov na útok alebo útek, a ak sú tieto stratégie nemožné alebo neúspešné, dochádza k preťaženiu autonómneho nervového systému a k tzv. zamrznutiu. Traumatická situácia teda ostáva nevyriešená a nervový systém má tendenciu opakovane sa pokúšať ju vyriešiť aj vtedy, keď reálne žiadne ohrozenie nie je prítomné. Ak je autonómny nervový systém ženy pripravený na útok alebo útek, žena pôsobí podráždene, agitovane až útočne, nadmerne reaguje aj na minimálne impulzy, má problém sa sústrediť sa, resp. je sústredená iba na jednu vec a tú neustále prináša. Môže pôsobiť, že nepočúva a nereaguje na to, čo hovoria ostatní, prípadne môže byť plačlivá. Stav zodpovedajúci zamrznutiu sa môže prejaviť tak, že žena pôsobí otupelo a neprítomne, prípadne ľahostajne, ako keby jej na priebehu konania vôbec nezáležalo. Tieto stavy sa pritom môžu striedať aj v priebehu krátkych časových úsekov.
Jednou z najčastejších príčin zmeny správania ženy býva tzv. “flashback”, čiže opätovné prežívanie traumatickej udalosti z minulosti na emocionálnej rovine, často bez uvedomovaného faktického obsahu spomienky. Tieto impulzy zdanlivo s traumatickou situáciou nesúvisia, ale v minulosti boli počas traumatickej situácie prítomné, napríklad určitá vôňa alebo zápach, výraz tváre, gesto, slovné spojenie a podobne. Násilný partner ženy môže tieto impulzy rozpoznať a cielene ich využívať s vedomím, že okolie ich nedokáže identifikovať ako formu zastrašovania. Najčastejšie sa to deje v prípade súdnych konaní, kde je prítomný aj násilník, ktorý povahou svojej neverbálnej komunikácie môže u takejto ženy opäť vzbudiť moc a kontrolu.
Informácia o tom, že traumatický stres narúša epizodickú pamäť, je všeobecne prijímaným vedeckým faktom. Výsledkom tohto narušenia je, že v rôznej miere klesá schopnosť vybaviť si spomienku na traumatickú udalosť v zmysle konkrétnych faktov (kde, kedy a ako udalosť prebehla), ako aj schopnosť spomenúť si na časovú následnosť priebehu udalosti alebo viacerých udalostí. V prípade žien zažívajúcich násilie sa situácia komplikuje o skutočnosť, že zažili sériu traumatických udalosti, ktoré sa môžu v spomienkach navzájom prelínať či prekrývať. Prirodzenou funkciou mozgu je zabudnuté detaily dopĺňať, najčastejšie detailmi iných spomienok, pričom tieto vyplnenia zabudnutých detailov nie sú v čase stabilné a môžu sa meniť. Výsledkom toho môže byť, že žena nedokáže popísať niektoré detaily a časovú následnosť traumatických udalosti konzistentne a preto pôsobí nedôveryhodne.
Môže sa stať, že žena ospravedlňuje skutky násilného muža a preberá za ne vinu na seba, prípadne ich popiera, čím ide proti vlastným záujmom. Prečo k tomu dochádza, má mnoho vysvetlení. V prípade, ak je prítomný násilný partner, najpravdepodobnejším vysvetlením je strach z ďalšieho násilia.
EKONOMICKÁ MOC A KONTROLA
PO SEPARÁCII
Sekundárna viktimizácia
Sekundárna viktimizácia je negatívne alebo necitlivé správanie sa k žene, ktorá zažila násilie, ktorá takúto reakciu prežíva ako ďalšie porušovanie jej práv. Najčastejšie ide o obviňovanie ženy z násilia, ktoré zažíva alebo zažila.
Najčastejšie je spôsobuje obviňovanie z násilia, ktoré ženy zažívajú zo strany inštitúcií, ale aj zo strany blízkych ľudí a rodiny alebo médií, ktoré o prípadoch násilia na ženách necitlivo informujú. Ľudia majú tendenciu obviňovať ženy z prežitého násilia z viacerých dôvodov a väčšina takéhoto správania pramení z predsudkov, stereotypov a mylných predstáv o ženách zažívajúcich násilie, o páchateľoch násilia, o násilí na ženách vo všeobecnosti a aj z potreby cítiť sa bezpečne.
Je dôležité uvedomiť si a vedome pracovať na tom, že nebudeme ženy obviňovať z násilia, ktoré prežili. Aktívna a vedomá práca s našimi presvedčeniami, stereotypnými predstavami o ženách, ktoré zažívajú násilie, je veľmi účinné opatrenie na zvýšenie dôvery žien v systém ochrany a pomoci. Potrebujeme sa samých seba pýtať odkiaľ pramení moja nedôvera v to, čo mi žena hovorí? Akým presvedčeniam o ženách zažívajúcich násilie verím? Prikladám rovnakú váhu tomu, čo mi hovorí žena a tomu, čo počujem od muža, ktorý sa správa násilne?
DETI ŽIEN ZAŽÍVAJÚCICH NÁSILIE V PARTNERSKÝCH VZŤAHOCH
Ženy zažívajúce násilie a ich deti sú často zo strany inštitúcií vystavované protichodným opatreniam. Na jednej strane sa od žien očakáva, že budú chrániť deti pred násilím a odídu od násilného manžela alebo partnera, avšak po odchode z násilného vzťahu sa od žien očakáva, že budú podporovať kontakt násilného manžela alebo partnera s deťmi a že sa ony samy budú s násilným mužom stretávať.
„Model troch planét“ je nástrojom pre úvahu o tom, čomu odborníčky a odborníčky čelia a aké sú ich očakávania odvodené od ich vlastných rolí.
Situácia detí
Mnohé štúdie dokazujú, že vplyv násilia na deti je rovnako závažný bez ohľadu na to, či sú deti svedkami násilia alebo ho priamo zažívajú. U detí, ktoré zažívajú násilie nepriamo ako svedkovia násilia, ktoré pácha otec na ich mame, sa prejavujú podobné následky násilia ako u detí, ktoré sú vystavené násiliu od otca priamo. priamo. Preto, keď prichádzate do kontaktu s deťmi, ktoré sú svedkami násilia na svojej mame alebo násilie priamo zažívajú, je treba mať na pamäti, že násilie má vplyv na ich správanie a na ich emocionálne prežívanie.
Skúsenosť s násilím ovplyvňuje život dieťaťa. V dôsledku moci a kontroly, ktorú násilný muž a otec uplatňuje voči mame detí a/alebo deťom, môže mať dieťa nedostatok kamarátov a kamarátok a byť izolované. Niekedy sa hanbí za to, čo sa doma deje. Inokedy si dieťa nedôveruje, a preto radšej kamarátstvo nevyhľadáva. Nemá priestor venovať sa svojim záľubám, koníčkom a hre. Celé detstvo ho sprevádza strach a boj o prežitie. Opakované násilie narúša podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. Často nemá dostatok pokoja a bezpečia. Takáto situácia dieťa nadmerne zaťažuje a je preňho náročná na zvládnutie. Zväčša sa to prejavuje v ich správaní a prežívaní.
Niektoré deti, ktoré sú svedkami násilia alebo ho sami zažívajú, sú zaplavené emóciami, ktorým ani ony sami nemusia rozumieť, zatiaľ čo iné deti môžu prežívať až emocionálne znecitlivenie alebo neschopnosť prejavovať niektoré emócie.
Keď sú deti svedkami násilia, často cítia bezmocnosť. Niektoré deti nemusia rozumieť tomu, že násilie nie je v poriadku, že je neprijateľné a nikto nemá právo správať sa násilne k nim alebo k iným ľuďom. Môžu si myslieť, že k násiliu dochádza preto, že robia niečo zlé. Takéto seba obviňovanie vedie k pocitom viny, obavám a úzkosti. Malé deti nedokážu vyjadriť svoje pocity slovami, prežívanie týchto pocitov sa však prejavuje v ich správaní. Môžu byť stiahnuté, málo komunikatívne, môžu mať problémy so spánkom, jedením, so sústredením sa a môžu prežívať úzkosť a fyzické problémy ako napr. bolesti hlavy a brucha. U starších detí (v školskom veku) sú to tiež nočné mory, strata záujmu o spoločenské aktivity, nízke sebavedomie, stiahnutie sa alebo vyhýbanie sa vzťahom s rovesníkmi, rebelovanie a opozičné správanie v škole. Časté sú afekty zlosti, podráždenosť, konflikty s inými deťmi v škole, ničenie vecí, násilné správanie k spolužiakom. U starších detí sa môže objaviť záškoláctvo, zlý prospech v škole, alebo delikventné správanie.
Násilné správanie, vrátane kontrolujúceho správania a iných foriem psychického násilia, je naučené správanie. Keď deti vidia alebo počujú, ako sa ich otec správa násilne k ich mame, môžu sa naučiť, že takéto správanie je v poriadku, že správať sa násilne je dovolené alebo že násilie je spôsob, akým dosiahne to, čo chce. Môže sa naučiť nedôvere voči ľuďom a nevyjadrovať svoje pocity alebo názory, keďže v násilnom vzťahu vidia, že ak ich mama vyjadruje svoje postoje a pocity, je za to potrestaná, alebo majú priamu skúsenosť s tým, že boli za svoje pocity a názory potrestané.
Situácia rozchodu rodičov môže v dieťati vyvolať smútok zo straty otca aj napriek tomu, že sa otec správal násilne a dieťa sa ho bálo.
Odchod vždy znamená zmenu režimu a fungovania v rodine, často však prináša tiež zmenu školy, stratu kamarátov/kamarátok a blízkych ľudí, stratu domova a niekedy i hračiek a osobných vecí dieťaťa. Dieťa môže pociťovať smútok a nespokojnosť zo zmeny a straty.
Dieťa môže prežívať úľavu z toho, že už nie je vystavené ďalšiemu násiliu. Niekedy sa však stáva, že mama a dieťa ostávajú bývať v blízkosti otca, čo môže znamenať, že otec bude vyhľadávať dieťa v škole a pod. Dieťa aj žena sa môžu cítiť touto situáciou ohrozené.
Po odchode od otca sa môže správanie dieťaťa výrazne zmeniť. Niekedy deti o plánovanom odchode nevedia. Žena sa môže obávať, že ak bude s dieťaťom hovoriť o odchode, môže dieťa pod tlakom násilného otca prezradiť plánované kroky, čo by ohrozilo bezpečnosť ženy aj dieťaťa. Ak dieťa nevie o odchode, môže byť zaskočené a prekvapené.
Spoločným úsilím k inkluzívnej Európe
nórske granty
Nórske granty predstavujú príspevok Nórska k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Nórsko prostredníctvom Nórskych grantov prispieva k znižovaniu ekonomických a spoločenských rozdielov a k posilňovaniu vzájomných vzťahov s prijímateľskými štátmi v strednej a východnej Európe a v Pobaltí. Nórsko úzko spolupracuje s EÚ prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Spoločne s inými donormi poskytlo Nórsko postupne v rokoch 1994 až 2014 prostredníctvom grantových schém 3,3 miliardy eur. Nórske granty sú financované výlučne Nórskom a sú dostupné v krajinách, ktoré sa pripojili k EÚ po roku 2003. Na obdobie 2014 – 2021 dosahujú Nórske granty 1,25 miliardy eur.
Prioritami tohto obdobia sú:
#1 Inovácie, výskum, vzdelávanie a konkurencieschopnosť
#2 Sociálna inklúzia, zamestnanosť mladých a odstraňovanie chudoby
#3 Životné prostredie, energia, zmena klímy a nízko uhlíkové hospodárstvo
#4 Kultúra, občianska spoločnosť, dobré spravovanie a základné práva
#5 Spravodlivosť a vnútorné záležitosti
Všetky projekty sú vo výške 15% spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk.
Za obsah podstránky projektu na tejto webovej stránke sú zodpovedné organizácie Fenestra, OZ Hana a Pomoc rodine. Správca programu nenesie zodpovednosť za akékoľvek informácie obsiahnuté na webovej podstránke k projektu.
