V roku 2018 sme podali ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú sme podali za porušenie základných práv a slobôd našej organizácie zo strany orgánov súdnej moci. V dôsledku nedostatočne pripravených podmienok a prostredia pre aplikáciu Zákona 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov zo strany zodpovedných štátnych orgánov sme sa dostali do situácie, v ktorej sme boli nútené vykonávať činnosť, ktorú nemáme popísanú v stanovách našej organizácie a ktorá bola v rozpore aj s akreditáciami, ktoré nám udelilo Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa týchto akreditácií sme oprávnené a odborne spôsobilé poskytovať špecializovanú pomoc a podporu ženám zažívajúcim násilie v párových vzťahoch a ich deťom.
Napriek našim opakovaným snahám o dialóg v tejto veci s MS SR a okresnými súdmi v kraji, v rámci ktorých sme všetkých zainteresovaných oboznámili s vyššie popísaným stavom, nedošlo k jeho náprave. V rozpore s akreditáciami udelenými dvomi ministerstvami a jasnou špecifikáciou cieľových skupín, ktorým máme odbornosť a spôsobilosť poskytovať pomoc a podporu, čo aj od roku 1999 robíme na dennej báze, sme boli nútené poskytovať služby aj iným cieľovým skupinám. A to skupinám obetí trestných činov, pri ktorých nemáme odbornosť poskytovať pomoc a navyše v prípadoch mimo územia našej pôsobnosti.
Voči rozhodnutiam súdov, ktoré nás ustanovovali ako subjekt poskytujúci pomoc v takýchto prípadoch, sme okrem toho nemali zákonnú možnosť podať sťažnosť. Za obdobie 9 mesiacov sme takto boli súdmi ustanovené ako subjekt poskytujúci pomoc vo viac ako 140 prípadoch, pričom išlo najmä o prípady ohrozovania mravnej výchovy maloletých detí zo strany ich rodičov.
V našej sťažnosti sme okrem iného uviedli aj to, že považujeme za neprípustné, aby bola za nepripravenosť prostredia a nezabezpečenie dostatočného počtu organizácií na pomoc rôznym skupinám obetí trestných činov zo strany zodpovedných štátnych orgánov prenášaná zodpovednosť na mimovládne organizácie a to bez možnosti spravodlivého procesu.
Tento stav sa zmenil až od januára 2019, keď došlo k zmene v príslušnom zákone a namiesto subjektov poskytujúcich pomoc obetiam súdy ustanovujú advokátov a advokátky.
Ústavný súd našu sťažnosť napokon zamietol. Vo svojom rozhodnutí uznal, že „právna úprava Trestného poriadku v zmysle kvalifikácie, za akých podmienok bolo možné určitý subjekt za takéhoto zástupcu ustanoviť, nebola dôsledná a spôsobovala nejednotnosť v aplikačnej praxi“ a tiež, že „ustanovenie zástupcu z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam bol problém v praxi, keďže neexistoval dostatok subjektov akreditovaných podľa zákona o obetiach trestných činov“. Skonštatoval však, že „námietky sťažovateľa v posudzovanej veci nevedú k záveru o protiústavnosti napadnutých rozhodnutí ani k záveru o pochybeniach takej ústavnoprávnej intenzity zo strany okresných súdov, na základe ktorých by v okolnostiach danej veci bolo možné vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa“.
Rozhodnutie súdu rešpektujeme. Zároveň veríme, že v budúcnosti nebude dochádzať k prenášaniu zodpovednosti za úroveň pripravenosti alebo nepripravenosti prostredia na implementáciu nových právnych noriem a zákonov zo štátnych orgánov, ktoré sú za to zodpovedné, na mimovládne organizácie.
